SAMSUNG_092021 Advertisement SAMSUNG_092021 Advertisement SAMSUNG_092021 Advertisement

Aktualizované: Rozhovor s Romanom Kiššom / Osudy slovenského Steva Jobsa

0

Legenda československej mikropočítačovej histórie Roman Kišš, za bývalej éry zamestnanec podniku Tesla Piešťany, je staršej generácii známy ako autor osembitových mikropočítačov PMI 80, PMD 85, Didaktik Alfa a PC 88.

Skúsenosti, odvaha podnikať a do určitej miery aj odmena za vytvorenie PMD 85 mu pomohli splniť si „americký sen“, ktorý odštartoval v Kanade. Dnes pôsobí v Kalifornii a posledné roky sa zaoberá budovaním aplikačných frameworkov a Metadata Driven architektúr postavených na technológiách Microsoftu pre významné americké a svetové finančné spoločnosti. Desaťkrát získal  ocenenie Microsoft  Most Valuable Professional (MVP), ktoré sa v komunite používateľov technológií Microsoftu považuje za počítačového „Oscara“. Pri jeho nedávnej návšteve na Slovensku sme využili príležitosť na krátky rozhovor.

PCR: Ako ste sa prišli na myšlienku skonštruovať osobný počítač? Bola to oficiálna náplň vašej práce?

RK:  V tom čase musel každý pracovať, presnejšie povedané, každý mal zamestnanie, ale v práci sa nikto nepotrhal. Ak bol človek šikovný, zadanie, ktoré dostal na týždeň, dokázal urobiť za deň a potom mal voľno a mohol sa venovať niečomu, čo ho bavilo. Urob, čo od teba chcú, a zvyšný čas je tvoj. To bola obrovská výhoda socializmu. Ja som v piešťanskej Tesle pracoval na vývoji mikroprocesorových obvodov. Odtiaľ bola k osobnému počítaču s displejom ešte dlhá cesta. Ak máte k dispozícii mikroprocesor a podporné obvody, dokážete zostrojiť mikropočítač, ktorý sa programuje priamo v strojovom kóde a výsledky zobrazuje pomocou diód alebo sedemsegmentového displeja. To opisujem kufríkový mikropočítač PMI 80. Výzvou bolo, aby počítač mal displej, vtedy sa na tento účel využívali prenosné televízory. Bolo treba skonštruovať obvody a softvér, ktoré by na základe obsahu videopamäte dokázali generovať televízny signál s obrazom.

Moje sestry emigrovali na Západ, čo mi na jednej strane znemožnilo cestovať, prípadne sa zamestnať vo vojenskom výskume, no na druhej strane mi zo zahraničia posielali počítačové časopisy, odkiaľ som doslova nasával poznatky. Základnom budúceho PMD 85 boli obvody obrazového procesora, ktorý dokázal pristupovať do pamäte tak, aby vôbec nespomaľoval hlavný mikroprocesor, prípadne len minimálne. Toto riešenie rýchlej grafiky som si, samozrejme, dal patentovať. Za patent som dostal asi pol milióna korún, čo bola na tie časy obrovská suma. Dali sa za to kúpiť dva domy. Po odchode z Československa som časť z nich vymenil za kanadské doláre a kúpil si auto.

PCR: Aké boli reakcie na vami vytvorený počítač?

RK: PMD 85 som predstavil na konferencii vo februári 1982. Aby som dokreslil situáciu, na projekte mikropočítača sa intenzívne, ale bez hmatateľných výsledkov pracovalo vo Výskumnom ústave výpočtovej techniky v Žiline (VUVT), takže prvé reakcie boli rozpačité. Pre výskumný ústav to bola politická objednávka, ktorú sa nedarilo splniť napriek tomu, že do projektu boli investované veľké peniaze. Na porovnanie, riešenie grafiky z VUVT napríklad interpolovalo jedinú čiaru niekoľko desiatok sekúnd, čo bolo v praxi úplne nepoužiteľné. A tak musel ísť riaditeľ Tesly na koberec k ministrovi, potom aj ja. Ministra moja koncepcia mikropočítača nadchla, podal mi papier a povedal, aby som napísal všetko, čo potrebujem na dokončenie PMD-85, a to nielen pracovne, ale aj osobne. Mal som len jedinú požiadavku – pas, aby som mohol cestovať. Keďže moje sestry emigrovali a navyše som nemal robotnícky pôvod, ale moji rodičia boli kapitalisti, pustili ma len do ZSSR. PMD 85 dostal prioritu, stala sa z toho politická objednávka a začal sa vyrábať vo veľkom. Vyrobilo sa ich zhruba 200-tisíc. Prvú verziu PMD 85-1 vyrábala Tesla Piešťany, neskôr bola výroba presunutá do podniku Tesla Bratislava, kde bol počítač inovovaný. Nebol to osobný počítač v pravom zmysle slova, stál asi 50 000 Kčs, čo vtedy prevyšovalo cenu osobného auta, takže sa dodával na univerzity, do škôl, na výskumné pracoviská a do podnikov.  

PCR: Môžete na dokreslenie vtedajšej situácie prezradiť nejaké zaujímavosti?

RK: Len asi 15 percent pamäťových čipov vyrábaných v Tesle bolo v tolerancii a ostatné boli nepodarky. PMD 85 bol navrhnutý tak, že mohol využívať pamäťové čipy, ktoré nespĺňali požadované tolerancie parametrov, takže keď sa PMD 85 začal vyrábať, Tesla už nestíhala dodávať ani tie nepodarky a pamäte sa začali dovážať zo ZSSR a Bulharska.

PCR: Ako sa vyvíjala vaša kariéra v zahraničí?

RK: Po revolúcii sa výroba počítačov aj počítačových súčiastok v Československu zastavila, globálnym firmám sa konkurovať nedalo. Z väčšiny kolegov z Tesly sa stali obchodníci s počítačmi, elektronikou a súčiastkami. Vývojárov nikto nepotreboval. Mňa takáto perspektíva nelákala. Hneď ako sa po revolúcii v roku 1989 otvorili hranice, vysvetlil som manželke, že musím odísť, pretože ak neodídem, nedopadne to dobre – ani profesijne, ani s rodinným životom. Tak som ako 43-ročný odišiel do Kanady. Na univerzite v Toronte ma prijal švajčiarsky profesor ako študenta, nemohol mi dať žiadny plat. Býval som u sestry a tvrdo študoval. Neskôr som si založil firmu a presedlal z hardvéru na softvérové architektúry. Zaujímal som sa aj o prácu v spoločnosti ATI (neskôr ich kúpila firma AMD), ktorá vyvíjala videokartu, vtedy mala v Kanade 8 zamestnancov, väčšina z nich boli Kórejci. Zaujal ich môj patent, chceli workoholika, no boli ochotní ho primerane zaplatiť.  

Samozrejme, lákala ma Mekka počítačového priemyslu, Silicon Valley v Kalifornii. Možnosť dostať sa z Kanady do USA pre mňa ako imigranta nebola jednoduchá, musel som veľa času vystáť v radoch a vybavovať veľa papierov. Pomohlo mi, že som mal vzdelanie najvyššej úrovne. V USA som pracoval vo firme VISA. Do firmy ma získal systémový architekt ruského pôvodu. Náplňou mojej práce boli rozhrania prístupov na Back Office. Bolo to v čase bubliny dot.com, každý potreboval IT špecialistov, takže som robil 320 – 360 hodín mesačne, soboty, nedele nonstop. Samozrejme, primerane som aj zarobil.

PCR: Boli aj časy, keď sa nedarilo podľa očakávaní?

RK: Bolo obdobie okolo roku 1998, keď sa špecialistom môjho zamerania ťažšie hľadali kontrakty. Každý hľadal programátorov v jazyku Cobol, pretože firmy a banky sa obávali Y2K, teda toho, ako všadeprítomné počítačové systémy zvládnu prechod na rok 2000.  Alebo raz pri prechode hraničného priechodu spochybnili moju kvalifikáciu na účely pracovného povolenia. V pozývajúcom liste som mal špecializáciu elektrotechnického inžiniera, a nie počítačového inžiniera. V roku 1982, keď som skončil školu, taká špecializácia na našich vysokých školách ešte nebola. Našťastie som si zohnal zo slovenskej univerzity doklady a po dvoch týždňoch som situáciu vyriešil. Sám bez právnika. 

PCR: Microsoft vám desaťkrát udelil ocenenie Microsoft MVP. Ako ste si to zaslúžili?

RK: Ocenenie Most Valuable Professional je určené pre špičkových nadšencov, ktorí využívajú a propagujú technológie Microsoftu. Prvýkrát som ho získal v roku 2003 za niekoľkoročné aktivity. No udržať si MVP je ťažšie ako ho získať. Každoročne posudzujú vaše aktivity smerované do komunít, prípadne na propagáciu technológií Microsoftu. Ocenenie sa udeľuje v rôznych kategóriách, ja som ho získal prvýkrát za XML Web Services.

PCR: Ďakujeme za rozhovor a želáme veľa úspechov.

___________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________

Aktualizácia: Do redakcie sme od zástupcu VUVT dostali žiadosť o uverejnenie tlačovej opravy

Stanovisko zástupcu Výskumného ústavu výpočtovej techniky k informácii, uverejnenej v PC Revue

V hore uvedenom rozhovore PC Revue uverejnili výroky RK, ktoré podľa nášho názoru hrubým spôsobom zavádzajú čitateľov a poškodzujú dobré meno Výskumného ústavu výpočtovej techniky v Žiline (ďalej len VUVT). 

Ako dôkaz uvádzame tieto skutočnosti:

1) na otázku redaktora „Aké boli reakcie na vami vytvorený počítač?“  RK  odpovedal: „Na porovnanie, riešenie grafiky z VUVT napríklad interpolovalo jedinú čiaru niekoľko desiatok sekúnd, čo bolo v praxi úplne nepoužiteľné.“

Ako dôkaz, že RK hrubým spôsobom zavádza čitateľov a poškodzujú dobré meno VUVT uvádzame nie vlastné technické údaje a merania z prostredia VUVT ale merania a technické údaje nezávislého posudzovateľa Ing. Martina Šperku, ktorý v článku „Preteky počítačov“, uverejnenom v dobovom periodiku Elektrón č. 3/1987, uvádza m.i. porovnanie personálnych počítačov PP 01 (ktorý vznikol vo VUVT), PMD 85 (ktorý vznikol v TESLE Piešťany podľa podkladov RK) a ktorých základom bol mikroprocesor MHB 8080, vyrábaný v TESLE Piešťany a personálny počítač ZX SPECTRUM (ktorý vznikol v USA a ktorého základom bol novší a výkonnejší mikroprocesor Z 80 firmy Zilog (USA). Počítače porovnával v 14-tich testoch, z ktorých pre vyhodnotenie hore uvedeného tvrdenia RK je dôležitý (citujem): 

test č. 12. Kreslenie diagonály: Tento program overuje rýchlosť interpolátora úsečiek. Testuje, koľko čiar sa nakreslí za 30 sekúnd.  Najhoršie je na tom PMD 85.  

(Moja poznámka: V priloženej tabuľke citovaného textu je konkrétny nameraný údaj pre PP 01  356 úsečiek za 30 sekúnd a pre  PMD 85 len 179 úsečiek za 30 sekúnd !!!) 

test č. 13. Program na kreslenie zväzku čiar. Tu sa posudzuje rýchlosť interpolátora v ZX Spectrum. Nie je síce ideálny, pretože pri zadaní čiary, ktorá ide za hranicu okna, sa program zastaví, v PMD 85 pokračuje ďalej, ale čiaru nenakreslí, v PP 01 nakreslí len tú časť čiary, ktorá leží v okne. Toto je dôležitý parameter, ktorý hovorí v prospech  PP 01 pre grafiku. 

(Moja poznámka: V priloženej tabuľke citovaného textu sú uvedené konkrétne namerané časy vykonania tohto testu č. 13 pre PP 01  23,5 sekundy a pre PMD 85  až 42 sekúnd.)

Hrubé zavádzanie čitateľov RK je teda jednoznačne preukázané nezávislým posudzovateľom Ing. Martinom Šperkom.

2) na hore uvedenú otázku redaktora RK tiež odpovedal: „PMD 85 som predstavil na konferencii vo februári 1982. Aby som dokreslil situáciu, na projekte mikropočítača sa intenzívne, ale bez hmatateľných výsledkov, pracovalo vo Výskumnom ústave výpočtovej techniky v Žiline (VUVT), takže prvé reakcie boli rozpačité. Pre výskumný ústav to bola politická objednávka, ktorú sa nedarilo splniť napriek tomu, že do projektu boli investované veľké peniaze.“

Ako dôkaz, že RK podľa nášho názoru opäť hrubým spôsobom zavádza čitateľov musíme uviesť, že VUVT neriešil vtedy (1982) v zadaných úlohách žiaden personálny počítač. V rokoch 1979 až 1981 však riešil medzi inými významnejšími úlohami aj mikropočítačovú stavebnicu na báze 8-bitového mikroprocesora MHB 8080 pod označením SM 50/40-1, v rámci ktorej vyriešil aj kazetové, terminálové a 19“ roštové prevedenie tejto stavebnice, ktorej výrobu zabezpečovali ZVT k.p. Banská Bystrica. Na základe tejto stavebnice vznikli m.i.  jej aplikácie v: 

- riadiacich systémoch robotov RS 1 a RS 3, 
- mikropočítačovom vývojovom systéme MVS 80 s vonkajšou pamäťou na pružnom magnetickom disku
- distribuovanom multi mikropočítačovom riadiacom systéme SM 53/10 (ktorý bol výrobcom ZVT Banská Bystrica predstavený na Medzinárodnom strojárskom veľtrhu v Brne v r. 1983, kde bol ocenený zlatou medailou)
- riadiacom systéme súradnicového meracieho stroja SMS 800
- problémovo orientovanom kancelárskom počítači TEXT 01

Na projekte personálneho počítača PP 01 začalo pracovať pár nadšencov z pôvodného riešiteľského tímu SM 50/40-1 mimo pracovnej doby a to dávno po skončení projektu SM 50/40-1, keď už boli poverení inými úlohami. Zdôrazňujem, že personálny počítač PP 01 vznikol vo VUVT bez akejkoľvek politickej či ministrovej podpory, akú mala (podľa informácie RK v citovanom článku) evidentne politická objednávka  na PMD 85.

Technickú dokonalosť PP 01 pritom ďalej podporujú fakty ako:

- v PP 01 zabudovaný organizátor pamäti, ktorý umožňoval m.i. adresovanie fyzickej operačnej pamäti 8-bitového mikropočítača až do 1024 KB
- v PP 01 zabudovanú farebnú rastrovú grafiku so zobrazovaním v rastri 256 x 256 bodov, každý v rozlíšení až 8 farieb s možnosť pripojenia farebného monitora alebo farebného televízora vo funkcii monitora
- v PP 01 vyvedenú štandardnú zbernicu 8-bitových mikropočítačov SMEP I-41, cez ktorú bolo možné pripojovať k personálnemu počítaču PP 01 celý súbor viac ako 20 rozširujúcich modulov sériovo vyrábaného mikropočítača SM 50/40-1 (vrátane vonkajšej pamäti na pružných diskoch, vonkajšej pamäti na kazetovej magnetickej páske a analógových a diskrétnych modulov styku s prostredím v zostave PP 02).

Na záver považujem za užitočné tiež doplniť, že podľa informácií dostupných  na výstave Extrapolácie 2018 začala sériová výroba PMD 85 v TESLE Piešťany v r. 1985 a výroba PP 01 vo VUVT (výrobou prvých 500 ks) tiež v r. 1985.

Ing. Milan Gábik

Zobrazit Galériu

Ľuboslav Lacko

Všetky autorove články
Microsoft

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať