Samsung_04 Samsung_04 Samsung_04 Advertisement

Samsung spúšťa projekt Stratené majstrovské diela: pomôžte nájsť 12 stratených pokladov svetového maliarstva!

Tlačové správy
0

Medzi hľadanými umeleckými dielami, ktoré tvoria unikátnu virtuálnu výstavu na televízoroch The Frame, je aj obraz Chloe & Emma českej maliarky Barbory Kysilkovej, ktorý bol ukradnutý v roku 2015 za bieleho dňa z galérie v Osle.

Samsung predstavuje projekt Stratené majstrovské diela (v angličtine Missing Masterpieces) - digitálnu kolekciu stratených pokladov svetového maliarstva. Virtuálna výstava, ktorá sa v skutočnej podobe vidieť nedá, ponúka mnohé z klenotov dejín umenia, o ktoré umelecký svet vo fyzickej podobe možno navždy prišiel. Teraz si ich môže pozrieť každý kdekoľvek na svete prostredníctvom televízorov Samsung The Frame alebo na stránke samsung.sk – a týmto spôsobom je možné aj prispieť k ich nájdeniu.

Medzi vystavené umelecké diela patrí napríklad Cézannov Pohľad na Auvers-sur-Oise, ktorý bol ukradnutý za dramatických okolností počas Silvestra 1999. Zlodeji vyliezli na strechu po lešení vedľajšieho domu, do galérie sa dostali rozbitým svetlíkom, spustili do nej povrazový rebrík a vhodili dymovnicu. V zbierke nájdeme aj obraz Chloe a Emma Barbory ​​Kysilkovej, ktorý bol ukradnutý za bieleho dňa z galérie v Nórsku. Zlodeji vytiahli z rámu vyše 200 klincov a vôbec ho nepoškodili, plátno s obrazom však odniesli.

Prezrite si stratené poklady a pátrajte po nich vo svojom okolí

Naše životy sa stále výraznejšie posúvajú do virtuálnej sféry, a moderná technológia tak čoraz častejšie ukazuje, že dokáže ponúkať ľuďom nevídané zážitky. Výstava Stratené majstrovské diela (Missing Masterpieces) ponúka zbierku umeleckých diel nevyčísliteľnej hodnoty od svetovo preslávených tvorcov, medzi ktorými nechýba Van Gogh, Cézanne či Monet. Všetky vystavené diela majú jedno spoločné – fyzicky sa stratili a nikto nevie, či sa ich niekedy podarí nájsť.

 

Súčasná koronavírusová pandémia má obrovský vplyv na umenie a kultúru v celej Európe. Každý rok sa strácajú umelecké diela v miliónových hodnotách, a len počas tohtoročnej karantény zmizlo prinajmenšom šesť nesmierne cenných obrazov, vrátane Van Goghovej Jarnej záhrady. Tú niekto ukradol priamo v deň, keď svet oslavoval 167. narodeniny jej autora.

Pri pátraní po týchto dielach úrady uvítajú všetky relevantné tipy, teórie a postrehy milovníkov umenia aj amatérskych detektívov z celého sveta. Tie je možné zdieľať na sociálnych sieťach s hashtagom #MISSINGMASTERPIECES.

Unikátna výstava potrvá do 10. februára

„Umenie slúži pre potešenie všetkých a je len na nás, ako ochránime a zachováme svoje kultúrne dedičstvo budúcim generáciám. Práve preto predstavujeme projekt Stratené majstrovské diela, teda výstavu nesmierne cenných umeleckých diel, ktoré už možno vo fyzickej podobe nikto nikdy neuvidí. Teraz ich však môžu obdivovať všetci v digitálnej forme na obrazovkách televízorov The Frame. Ten slúži nielen ako bežný televízor, ale aj ako brána k významným umeleckým dielam,“ hovorí Michal Forejt, riaditeľ divízie spotrebnej elektroniky spoločnosti Samsung Electronics Czech and Slovak.

The Frame sa od bežných televízorov v mnohom líši. Vyzerá ako skutočný obraz v ráme a funguje tak nielen ako multimediálne centrum domácnosti, ale aj ako dekoratívny prvok. Keď televízor vypneme, je možné na zhasnutej obrazovke zobraziť umelecké dielo pôsobiace ako naozajstný obraz na stene. Vďaka technológii QLED obraz vyzerá ako živý, plný farieb s bohatou kresbou detailov. Všetkých dvanásť obrazov, ktoré tvoria výstavu Missing Masterpieces, je majiteľom televízorov The Frame k dispozícii prostredníctvom internetového obchodu Art Store. V plnom rozlíšení si ich ale môžu prezrieť aj ľudia, ktorí televízor The Frame nemajú, stačí navštíviť špeciálnu internetovú stránku Samsungu.

Na výstave sa ako kurátor spolupodieľal Dr. Noah Charney, renomovaný expert na krádeže umeleckých diel a zakladateľ Združenia pre výskum zločinov proti umeniu (Association for Research into Crimes Against Art, ARCA). Po všetkých vystavených obrazoch pátrajú detektívne služby po celom svete.

„Kto chce skladať puzzle, potrebuje k tomu všetky dieliky. A rovnako to funguje pri pátraní po stratených umeleckých dielach. Máme k dispozícii správy v médiách, aj príspevky na sociálnych sieťach - vzájomne si môžu odporovať a informačná záplava nás môže zahltiť, ale tiež sa v nej môžu skrývať cenné stopy. Práve tu nastupujú moderné technológie a sociálne médiá, aby sa ľudia mohli dať dohromady a pomáhať v pátraní. Zdanlivo bezcenný tip môže celý prípad rozlúsknuť - už sa to stalo,“ komentuje výstavu Noah Charney.

Výstava Stratené umelecké diela bude online k dispozícii tri mesiace, od 12. novembra 2020 do 10. februára 2021. Ďalšie informácie nájdete v aplikácii Obchod s umením v televízoroch Samsung The Frame alebo priamo na stránkach projektu Stratené majstrovské diela na www.samsug.sk.

Poznámky

Všetkých 12 vystavených diel v projekte Stratené majstrovské diela (Missing Masterpieces) je k dispozícii používateľom QLED televízorov The Frame prostredníctvom aplikácie Obchod s umením.

Výstavu Stratené majstrovské diela je možné vidieť v 29 európskych krajinách, ako Albánsko, Belgicko, Bosna, Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Taliansko, Kosovo, Litva, Lotyšsko, Macedónsko, Čierna Hora, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Rumunsko, Srbsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Veľká Británia. Tvoria ju tieto umelecké diela:

1. Jarná záhrada v Nuenen (1884)

Autor: Vincent van Gogh, Holandsko

Posledné miesto výskytu: Holandsko

Pohľad do záhrady otcovej fary namaľoval van Gogh v marci 1884, keď ešte býval u rodičov. Podľa štýlu a farieb ide o jednu z jeho najskorších prác. V pozadí stojí starý kostol, žena v čiernom sa odvracia a kráča smerom k domu. Fara aj so záhradou v holandskom Nuenen stále stojí, obraz avšak zmizol počas násilného útoku 30. marca 2020, v deň van Goghových 167. narodenín. Zatiaľ sa o ňom nenašla žiadna stopa, dúfame však v jeho nájdenie.

2. Portrét Dr. Gacheta (1884)

Autor: Vincent van Gogh, Holandsko

Posledné miesto výskytu: USA

Portrét doktora Gacheta patrí k najslávnejším van Goghovým obrazom vôbec. Maliar a lekár sa spriatelili v roku 1888, keď sa van Gogh uchýlil do psychiatrickej liečebne potom, čo sa nervovo zrútil a odrezal si ucho. Sprvu si príliš nesadli, o čom svedčia van Goghove slová v liste bratovi Theovi: „Je v horšom stave než ja. Keď jeden slepec vedie druhého, nespadnú náhodou do priekopy obaja?“ O iba dva dni neskôr v liste sestre už ho však opisoval úplne inak: „V doktorovi Gachetovi som našiel pravého priateľa... jeden druhému sa veľmi podobáme nielen fyzicky, ale predovšetkým duševne.“ Na portréte je to vidieť, lekár skutočne maliara v istých rysoch pripomína.

Portrét kúpil 15. mája 1990 japonský podnikateľ Ryoei Saito za 82,5 milióna dolárov a neskôr vyhlásil, že ho po svojej smrti chcel nechať spopolniť so svojím vlastným telom. V súčasnej dobe sa odborníci domnievajú, že sa obraz nachádza v súkromnej švajčiarskej zbierke, od roku 1990 ho však nikto nevidel.

3. Maliar na ceste do práce

Autor: Vincent van Gogh, Holandsko

Posledné miesto výskytu: Nemecko

Olejomaľba z roku 1888 je pravdepodobne autoportrét, van Gogh ho namaľoval počas svojho pobytu v Arles. Je skvelou ukážkou techniky, ktorou sa fenomenálny maliar preslávil najvýraznejšie: hovorí sa jej impasto a farba sa pri nej nanáša na plátno v hrubých vrstvách, takže pôsobí skoro plasticky. Predpokladá sa, že obraz bol zničený počas druhej svetovej vojny - naposledy visel v Kaiser-Friedrich Museu v Magdeburgu, ktoré zasiahli spojenecké bomby pri nálete.

Van Goghove obrazy boli častým terčom krádeží, najmä v Holandsku. V roku 1991 ich zmizlo z amsterdamského Van Gogh Musea hneď dvadsať, ich predpokladaná celková hodnota dosiahla približne 500 miliónov dolárov. Z rovnakého múzea zlodeji ukradli ďalšie dva obrazy v roku 2002. Tie potom boli objavené v roku 2016 v mafiánskom sídle kúsok od Neapola.

4. Biela kačica

Autor: Jean Baptiste Oudry, Francúzsko

Posledné miesto výskytu: Veľká Británia

Oudry bol dvorným maliarom kráľa Ľudovíta XV. Maľoval hlavne portréty, jeho vášňou však boli zátišia s kvetmi a zvieratami. Zátišie z 19. storočia kedysi zdobilo zbierku markízy z Cholmondeley v Houghton Hall v anglickom Norfolku, než ho v roku 1992 niekto ukradol. Jeho hodnota sa odhaduje na 8 miliónov dolárov.

Niektorí policajti dospeli k názoru, že má Bielu kačicu v držbe miestny rómsky gang. Zločinci občas pri plánovaní krádeže predpokladajú, že sa im ozve nejaký rozprávkovo bohatý zberateľ kriminálneho umenia, ako tomu občas býva v dobrodružných filmoch. Lenže informátor policajtom oznámil, že obraz nevisí na stene takéhoto zberateľa, ale že je ukrytý na povale odľahlého polorozpadnutého staveniska v bahnitej krajine blízko Newcastlu. Doteraz sa nenašiel.

5. Pohľad na Auvers-sur-Oise

Autor: Paul Cézanne, Francúzsko

Posledné miesto výskytu: Veľká Británia

Cézanne bol v dejinách umenia jedným zo skutočných revolucionárov - vymyslel prevratný štýl, ktorý sa líšil od všetkého, čo bolo známe pred ním, a inšpiroval veľa nasledovníkov. Jeho špecialitou bolo ohýbanie perspektívy kvôli dramatickému efektu, čo na tejto krajinárskej štúdii vidieckych domov hrá dôležitú úlohu.

Nemenej dramatická bola aj krádež obrazu z oxfordskej galérie Ashmolean. Zlodeji využili oslavu Silvestra 1999, vyliezli na strechu po lešení vedľajšieho domu, do galérie sa dostali rozbitým svetlíkom, spustili do nej povrazový rebrík a vhodili dymovnicu. Potom pomocou prenosného ventilátora rozfúkali dym tak, že úplne zahmlili bezpečnostné kamery v galérii. Rozozvučali sa varovné hlásiče, lenže bezpečnostní pracovníci si vzhľadom na hustý dym mysleli, že v objekte vypukol požiar, takže sa dovnútra neodvážili vojsť a namiesto toho zavolali hasičov. Lupiči mali teda dostatok času na útek.

6. Posledný súd (1808)

Autor: William Blake, Veľká Británia

Posledné miesto výskytu: Veľká Británia

Mimoriadna postava dejín svetovej kultúry - skvelý maliar i básnik. Jeho poézia sa dodnes číta aj učí v školách, báseň Tiger poznajú ľudia po celom svete.

Pri maľovaní Posledného súdu sa Blake inšpiroval slávnou Michelangelovou freskou zo Sixtínskej kaplnky. Obrovský stratený obraz zachytáva zmŕtvychvstanie mŕtvych, ktorých čaká posledná cesta - buď do neba alebo do pekla. Blake tvrdil, že mal celý život „vízie“, ktoré inšpirovali mnohých z jeho básní i obrazov. V tejto verzii Posledného súdu z roku 1808 sú vyobrazené symbolické postavy v živých farbách. Obraz sa mal stať ústredným prvkom Blakeovej veľkej výstavy v roku 1810, lenže výstava bola zrušená a obraz záhadne zmizol.

7. Leto (cca 1644)

Autor: David Teniers mladší, Holandsko

Posledné miesto výskytu: Portugalsko

Keď postava alebo iný objekt v obraze predstavuje nejakú myšlienku, hovoríme o alegórii. V ikonografii zase obrazy slúžia ako hádanky so skrytým významom. V oboch prípadoch je autorovým zámerom prinútiť diváka, aby pri prezeraní diela aktívne premýšľal a snažil sa jeho význam rozlúštiť.

Obraz Leto pochádza z alegorického cyklu Štyri ročné obdobia holandského maliara Davida Teniersa mladšieho. Ten sa preslávil predovšetkým svojimi krčmovými výjavmi, avšak táto alegorická séria sa od nich výrazne líši. Vidíme roľníkov, ako za horúceho letného dňa zberajú úrodu, a okamžite nás zaplaví letná atmosféra. Teniers obraz namaľoval v niekoľkých verziách, jedna z nich sa v roku 1974 stratila z galérie Museu Nacional de Arte Antiga v Portugalsku a dodnes sa po nej pátra.

8. a 9. Most Charing Cross a Most Waterloo (1899-1904)

Autor: Claude Monet, Francúzsko

Posledné miesto výskytu: Veľká Británia a Rumunsko, Holandsko

Monet namaľoval 37 verzií mosta Cross Bridge a najmenej 40 verzií mosta Waterloo. Fascinovali ho štúdie pôsobenia svetla na rôzne objekty. K mnohým z nich sa opakovane vracal, maľoval ich v rôznych ročných obdobiach a zakaždým v trochu odlišnej podobe. Naša výstava ponúka dva obrazy ukradnuté v októbri 2012 z galérie Kunsthal v Rotterdame. Matka jedného z usvedčených a odsúdených zlodejov prišla s tvrdením, že Most Waterloo spálila v kachliach u seba doma v Rumunsku v zúfalej snahe zničiť dôkaz svedčiaci proti jej synovi. Polícia v kachliach našla stopy pigmentu, ale nebolo ich dosť, aby jej výpoveď potvrdili.

10. Krajina (1917)

Autor: József Lampérth Nemes, Maďarsko

Posledné miesto výskytu: Maďarsko

Rozmerný krajinársky obraz maďarského maliara Józsefa Lampértha Nemes bol jedným z dvoch umeleckých diel v súkromnom vlastníctve, ktoré zmizli zo skladu Centra pre moderné a súčasné umenie MODEM v maďarskom Debrecíne. Krádeže obrazov si mnohí predstavujú ako akčné scény z dobrodružných filmov a niektoré prípady túto romantickú predstavu podporujú. Každoročne sa strácajú desaťtisíce umeleckých diel (a o mnohých ďalších krádežiach nevieme, pretože ich nikto nehlási). K obľúbeným cieľom zlodejov patria sklady a archívy - často totiž trvá niekoľko mesiacov, než krádež niekto zaregistruje.

Na druhej strane vylúpenie skladu vyžaduje odborné znalosti, ktoré zďaleka každý zlodej nemá. V tomto prípade teda zrejme išlo o skutočných odborníkov.

11. Mytologická scéna s mladým Bacchusom

Autor: Jacob Jordaens, Belgicko

Posledné miesto výskytu: Poľsko

Táto maľba presláveného holandského starého majstra Jacoba Jordaensa bola ako tisíce iných ukradnutá v Poľsku počas druhej svetovej vojny. Na Jordaensa mal veľký vplyv o generáciu starší Rubens, obaja pochádzali z Antverp. Rubensov vplyv sa prejavuje vo všetkých aspektoch Jordaensovho diela. Bacchus, boh poľnohospodárstva, vína a plodnosti, tu má podobu malého dieťaťa, obklopujú ho nymfy bakchantky a satyrovia, teda napoly muži a napoly capy.

Umelecké zbierky v predvojnovom Poľsku boli mimoriadne bohaté, vojna ich bohužiaľ do značnej miery zničila. Nacistická vláda dokonca zriadila špeciálnu jednotku pre krádeže umeleckých diel a archiválií, tzv. ERR, a ďalšie rabovanie má na svedomí Červená armáda v čase, keď už nacisti ustupovali. Mnohé diela sa dočkala reštaurovanie a návratu, po iných sa však stále pátra. Do druhej kategórie patrí aj Jordaensov obraz, pôvodne uložený v Múzeu histórie umenia J. K. Bartoszewicz v Lodži.

12. Chloe & Emma

Autorka: Barbora Kysilková, Česko
Posledné miesto výskytu: Nórsko

Krátko potom, čo sa rodená Češka Barbora Kysilková presťahovala do Osla, jej ukradli dva dôležité obrazy. Jej meno donedávna nebolo po svete príliš známe, zmenila to však premiéra jej dokumentárneho filmu The Painter and the Thief (Maliarka a jej zlodej) na slávnom festivale Sundance 2020. Natočila svoj vlastný príbeh, ako vystopovala mladého muža, ktorý ukradol dva jej obrazy, a hoci sa to zdá neuveriteľné, stali sa z nich priatelia.

Barborine rozmerné fotorealistické obrazy doteraz poznali predovšetkým ľudia v Nórsku, kde umelkyňa dlho pôsobila. Film ukazuje, že motívom krádeže bola umelecká vášeň, nie ziskuchtivosť. To je vo svete umenia, v ktorom dochádza každoročne k tisíckam krádeží, úplná výnimka. Väčšinu z nich majú na svedomí zlodeji, ktorí o umení nevedia vôbec nič a obraz je pre nich len ľahko prenosná, skladná a mimoriadne výnosná komodita.

 

 

 

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať