Šialené tempo práce podľa systému „996“ sa z Číny presúva do Silicon Valley

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• „996“ znamená 72 hodín práce týždenne.

• Trend sa spája s tlakmi okolo AI.

• V Číne bol systéme práce 996 označený za nelegálny.

V čase, keď sa firmy predbiehajú, kto rýchlejšie nasadí generatívnu AI do produktu, sa vracia aj starý pracovný reflex: viac hodín, viac sprintov, menej spánku. To, čo sa roky spájalo najmä s čínskym technologickým prostredím, dnes presakuje aj do Silicon Valley.

996 je skratka pre pracovný režim od 9:00 do 21:00, šesť dní v týždni. V prepočte ide o 72 hodín týždenne a pointa nie je v občasnom „zábere“, ale v tom, že ide o kultúrnu normu.

V Číne sa tento model stal symbolom toxického preťaženia v technologickom sektore, pričom sa o ňom roky viedli otvorené spory medzi zamestnancami, firmami a štátom. Zásadný moment prišiel, keď čínske autority verejne pomenovali, že 996 je mimo zákona.

V roku 2021 Najvyšší ľudový súd spolu s Ministerstvom ľudských zdrojov a sociálneho zabezpečenia zverejnili príklady pracovnoprávnych sporov a posilnili výklad, podľa ktorého extrémne nadčasy porušujú pravidlá o pracovnom čase a odpočinku.

Pre trh to bola jasná správa: aj keď tlak na výkon zostáva, „nekonečný pracovný deň“ nemá byť legitímny štandard. Prečo sa teda 996 znovu objavuje v americkom kontexte?

Odpoveď je jednoduchá a nepríjemná: AI pretek mení ekonomiku startupov a zároveň vytvára pocit, že kto dnes spomalí, zajtra nemusí existovať. Viaceré mladé firmy tlačia na tempo vývoja, nasadzovanie funkcií a iteráciu produktov tak agresívne, že sa pracovná záťaž začína podobať na to, čo Silicon Valley kedysi kritizovalo na Ázii.

Do popredia sa dostáva aj argument „krátke okno“. Pri AI produktoch sa veľa hrá o to, kto prvý získa distribúciu, dáta a návyk používateľov, a kto sa prvý stane víťazom vo svojej kategórii.

Takéto myslenie prirodzene vytvára prostredie, kde sa nadčasy ospravedlňujú ako dočasná obeť, aj keď sa dočasnosť postupne mení na trvalý režim. Veľká časť AI rétoriky sľubuje automatizáciu a produktivitu, no na úrovni tímov sa to často prekladá do ešte intenzívnejšej ľudskej práce.

Namiesto „AI nám ušetrí čas“ sa v praxi objaví „AI nám zvýšila očakávania, takže musíme makať viac“. Do toho vstupuje ďalší faktor: investori a trh. Keď sa kapitál sústreďuje na niekoľko víťazov a zvyšok sa snaží prežiť, mení sa aj vyjednávacia pozícia zamestnancov, najmä v malých tímoch.

Ak sa interná kultúra nastaví na „všetko alebo nič“, pracovný čas sa začne tváriť ako meradlo lojality, nie ako logistický parameter. Je dôležité povedať, že 996 nie je len o hodinách. Je to aj o tom, kto kontroluje tempo, kto má moc povedať „stačí“ a či sa odpočinok považuje za slabosť.

V extrémnych prípadoch sa dlhé hodiny kombinujú s nejasne definovanými očakávaniami a s pocitom, že človek musí byť stále dostupný, čo sa ľahko premení na chronický stres. Aj preto je zaujímavé sledovať, ako sa v USA tento trend rámcuje.

Zatiaľ čo v Číne sa 996 často obhajovalo „národnou ambíciou“ alebo „startupovým duchom“, v Silicon Valley dostáva nové nálepky: „agentická éra“, „AI sprint“, „rýchla iterácia“. Jazyk sa zmení, no riziká ostávajú rovnaké – vyhorenie, fluktuácia a z dlhodobého pohľadu aj nižšia kvalita práce.

A potom je tu ešte jedna irónia: generatívna AI dokáže zrýchliť písanie kódu, návrhy textov či prototypovanie, ale nedokáže sama nastaviť zdravé hranice. Ak sa organizácia rozhodne, že ušetrený čas sa nepoužije na oddych, ale na ďalší výstup, výsledkom nebude „menej práce“, iba „viac práce v kratšom čase“.  

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ:

996 je varovanie, že AI boom môže zhoršiť pracovné podmienky – a že produktivita bez hraníc sa ľahko stane normou.

^{Zdroj: pcmag.com foto: depositphotos.com}