Skutočná AI revolúcia bude nenápadná a nudná

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• „Nudná AI“ cieli na firemné procesy, nie na efektné demá.

• 95 % pilotov GenAI je bez merateľnej návratnosti.

• Víťazí nasadenie do back-endu, administratívy a integrácií.

Keď sa dnes niekoho spýtate, ako vyzerá „AI revolúcia“, odpovie vám chatbotmi, kopilotmi a generovanými obrázkami, ktoré sa šíria sociálnymi sieťami. Lenže najviditeľnejšie AI vychytávky sú často len špička ľadovca – a nie vždy tá, ktorá prináša peniaze.

V technologických firmách aj veľkých korporáciách sa čoraz viac ozýva triezvy pohľad: skutočné prínosy AI sa majú diať ticho, v pozadí, v rutine a v tom, čo sa nedá ukázať jedným klikom na pódiu. Tento prístup autor označuje ako „boring AI“ – nudná AI.

Nie preto, že by bola slabá, ale preto, že jej cieľom nie je baviť, prekvapovať či robiť dojem. Má odstraňovať administratívnu záťaž, skracovať cykly schvaľovania, upratovať dáta medzi systémami a pomáhať ľuďom v práci, ktorá je síce neviditeľná, no rozhoduje o nákladoch aj kvalite služieb.

Základný argument je jednoduchý: ak sa trh raz ochladí a prestane tolerovať experimenty bez výsledkov, prežije práve tá AI, ktorá je „nudná“, ale merateľná. V posledných rokoch totiž rastie napätie medzi tým, čo AI sľubuje, a tým, čo reálne dodáva v prevádzke.  

Toto rozdelenie výskum pomenoval „Gen AI Divide“. Na jednej strane stojí približne 5 % organizácií, ktoré navrhujú AI „pre dopad“: vkladajú ju do zložitých procesov s vysokou hodnotou, kde môže zmeniť rýchlosť, presnosť alebo náklady.

Na druhej strane je zvyšok, ktorý „priskrutkuje“ generické AI nástroje na nízkorizikové úlohy, často tam, kde je AI najviac viditeľná – a preto dostane aj najviac pozornosti. Typický problém je, že firmy začínajú tam, kde sa dá AI ľahko predviesť: v predaji, marketingu alebo v chat rozhraní.

Výsledok môže vyzerať moderne, ale ak sa nezmení to, čo sa deje v pozadí – spracovanie dokumentov, tok dát medzi systémami, rozhodovanie v schvaľovacích reťazcoch – návratnosť sa rozplynie. V takom prípade AI zlepší prezentáciu, nie prevádzku.

Autor to stavia do kontrastu s miestami, „kde sa práca naozaj deje“. Sú to back-endové procesy, administratíva, koordinácia medzi tímami a „medzery medzi systémami“. Práve tam sa typicky strácajú hodiny ľudskej práce, vznikajú chyby, duplicity a oneskorenia.

„Nudná AI“ má byť nástroj, ktorý tieto trenia znižuje opakovateľne, spoľahlivo a v mierke. Zaujímavým signálom je aj to, prečo firmy do AI vôbec investujú.

Autor upozorňuje na správu, podľa ktorej je významným motorom investícií „fear of missing out“ – strach, že firma zaspí trend, aj keď ešte nemá jasne definovaný problém, ktorý chce AI riešiť. Takýto tlak vedie k rýchlym nákupom „AI funkcií“, ktoré síce znejú moderne, ale nemusia mať jasný dopad na výkon organizácie.

Pointe článku však nie je zhadzovať generatívnu AI ani tvrdiť, že chatboti sú zbytoční. Skôr ide o presmerovanie pozornosti: ak má AI obhájiť veľké investície, musí sa stať súčasťou procesov a pracovných tokov tak, aby prinášala opakovateľnú a merateľnú hodnotu.

Revolúcia potom nebude pripomínať sci-fi, ale skôr tichú modernizáciu: menej prepisovania, menej ručného hľadania, menej chaosu pri odovzdávaní práce, viac konzistencie a rýchlejšie rozhodovanie.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Firmy nevyhrá AI, ktorá ohúri, ale tá, ktorá zlepší prevádzku a návratnosť.

^{Zdroj: techmonitor.ai foto: depositphotos.com}