Editorial: Singularita už o 12 rokov? A potom čo?

Blogy

16.4.2017

Termín singularita sa používa v rôznych významoch v rozličných oblastiach (matematika, geometria, astronómia atď.) V informatike označuje technologická singularita kľúčový „bod“ zlomu, keď umelá inteligencia (UI) prekoná svojimi schopnosťami ľudské bytosti. Zaujímavé je, že v modernej mytológii označuje termín singularita tzv. bod Omega, čo by mal byť najvyšší stupeň vedomia či inteligencie, ku ktorému údajne smeruje evolúcia ľudstva.

Dohady a debaty o tom, kedy k tomu zlomu príde, sa vedú v médiách ako vďačná a šťavnatá téma už zopár rokov. Intelektuálne špičky, ako napr. známy teoretický fyzik Stephen Hawking, doteraz predpokladali, že sa tak môže stať zhruba o takých 30 rokov. Podľa najnovšej predikcie uznávaného technologického vizionára Raya Kurzweila, mimochodom technického riaditeľa Googlu, ktorý má k UI viac ako blízko, však potrvá už len 12 rokov, kým počítače dosiahnu úroveň ľudskej inteligencie. Upravil tak svoj pôvodný odhad, ktorý časoval bod zlomu takisto okolo roku 2045. Dvanásť rokov je nesmierne krátky čas. Otvára sa tak otázka, na čo vlastne sa má ľudstvo pripraviť. Bude to známy katastrofický scenár zotročenia ľudstva umelou inteligenciou à la Terminátor? Alebo len radikálna zmena na pracovnom trhu, keď budú ohrozené mnohé pracovné pozície? Alebo to bude zmena, ktorú si nevieme ani predstaviť, keďže nám to súčasná úroveň našej inteligencie nedovoľuje?

Tak či onak, 12 rokov je taký krátky čas, že na to nedokážeme nijako adekvátne zareagovať, môžeme iba špekulovať. Samozrejme, je tu ešte otázka, ako zistime, či sú už stroje naozaj inteligentnejšie ako my. Vo všeobecnosti sa na tento účel používa známy Turingov test. Neviem však, či má v súčasnosti takýto test dostatočnú výpovednú hodnotu, keďže už teraz dokážu niektoré četové roboty zákazníckych centier či helpdeskov vďaka UI komunikovať so zákazníkmi v ich prirodzenom jazyku bez toho, aby tí dokázili jednoznačne rozpoznať, či komunikujú so strojom alebo človekom. Samozrejme, konverzačné témy sú v takomto scenári značne obmedzené, ale je to len otázka množstva absolvovaných rozhovorov, iterácií správnych reakcií, obsiahlosti slovníka a komplexnosti fráz, slovných spojení, zvratov atď. Nehovoriac o komunikačných schopnostiach virtuálnych asistentiek ako Siri či Alexa, kde sú konverzačné témy takmer neobmedzené, hoci v tomto prípade je dopredu známe, že na druhej strane je stroj. Teraz pribudla ďalšia virtuálna asistentka Nadia, ktorá pomocou webovej kamery sleduje výraz vašej tváre a snaží sa odhadnúť aktuálne emócie tak, aby dokázala správne zareagovať a adekvátne odpovedať, čo nás už posúva až do oblasti emočnej inteligencie (EI).

Existujú aj ďalšie spôsoby testu vyspelosti umelej inteligencie, ako je napr. kontextová analýza obrázkov, významu či sentimentu textového obsahu. Ešte vyšší level je hranie hier s neúplnou informáciou, ako je napríklad poker. Fakt, že algoritmus DeepStack dokázal v pokeri poraziť profesionálnych hráčov, takisto niečo napovedá. Mimochodom, je potešiteľné, že na jeho vývoji sa podieľali aj dvaja Slováci.

Umelá inteligencia už bola použitá pri skladaní hudby, kreslení obrazov, písaní románov či jednoduchom programovaní, čo sú už činnosti navonok vyžadujúce vyššie intelektuálne schopnosti, napr. abstraktné myslenie a kreativitu. V skutočnosti sú to len činnosti odpozorované z množstva vzorových obrázkov, textov či skladieb s formálnym návodom, ako postupovať, aby následná „tvorba“ nebola chaotická, pridŕžala sa osvedčených vzorov, bola ako-tak estetická či aspoň zmysluplná. Ale stále je to len naučené opakovanie podľa vzorov a pravidiel a o skutočnej originálnej kreativite asi nemožno hovoriť.

Termín inteligencia má, samozrejme, svoju definíciu, ale v prípade porovnávania intelektuálnych schopností človeka a stroja sa treba oprieť asi o iné kritériá. K zlomu by napríklad prišlo, keby stroj našiel nový originálny spôsob šifrovania, ktorý by nevychádzal z doterajších algoritmov (čo sa už udialo). Alebo by vedel vyriešiť doteraz nevyriešené matematické rébusy. Alebo by dokázal sformulovať novu teóriu fungovania vesmíru. Alebo by vedel vymyslieť nový vtip, ktorý by bol naozaj originálny a dobrý. Je však možné, že človek by ho už nepochopil. V skratke by bolo možné považovať za bod zlomu moment, keď už človek na intelektuálnej úrovni nedokáže držať krok s UI a ani pochopiť jej spôsob uvažovania.

Napriek všeobecnej predstave, že svetu by mohla „vládnuť“ jedna centrálna UI, v skutočnosti ich bude asi množstvo, svoje UI vyvíja komerčný sektor, armáda aj výskumné ústavy. Mimo zorného poľa verejnosti prebiehajú preteky v tom, koho UI bude skôr k dispozícii, bude rýchlejšia, inteligentnejšia, sofistikovanejšia. Pretože ten, kto bude prvý, môže zásadným spôsobom ovplyvniť dianie vo všetkých oblastiach od vysokofrekvenčného obchodovania na burze cez simuláciu vlastností nových revolučných materiálov, vývoj liečiv až po presnejšiu dlhodobú predpoveď počasia. Pri pozitívnom scenári by UI mohla prispieť k zrýchleniu vývoja a zlepšeniu kvality života na planéte. Pri negatívnom k pretekom a sebeckým snahám uchmatnúť si väčší kus koláča. Otázka je, kto bude rozhodovať o výbere scenára. Človek alebo UI?

Aby sci-fi scenárov, ako zvládnuť príchod UI tak, aby ľudský jedinec nebol zahnaný na okraj diania, nebolo málo, vizionári ako Ray Kurzweil či Elon Musk a ďalší prichádzajú s ešte odvážnejšou úvahou a hovoria o spojení UI s mozgom prostredníctvom neokortexu, ktorý by bol pripojený do cloudu, resp. vkladaním implantátov s UI priamo do mozgu. Ak vám to pripadá ako úplný úlet, pripomínam, že Kurzweil od 90. rokov minulého storočia zverejnil už 147 predikcií s mierou úspešnosti až 86 % (!). A Elon Musk práve zakladá nový podnik s názvom Neuralink, ktorý bude pracovať na rozhraní mozog – počítač. Čo dodať? Azda len výzvu, aby sme si začali šetriť...