Smart metering na Slovensku

Nové technológie neobchádzajú ani takú tradičnú činnosť ako je meranie spotreby elektriny. Inteligentné meracie systémy (IMS) označované v zahraničí ako SM alebo „smart metering“ pre koncových odberateľov energií nájdeme na Slovensku od roku 2014. V súčasnosti prebieha ich masovejšia inštalácia, pretože povinnosť inštalovať SM elektromery u nás určuje vyhláška číslo 358/2013 (zo dňa 28. 10. 2013) z dielne MH SR. Zodpovednosť za nasadenie IMS leží na distribučných spoločnostiach, no úžitok prinášajú všetkým účastníkom energetického trhu. Aktuálne počet inštalovaných IMS prekročil 100-tisíc kusov.

Každé IMS zariadenie v prevedení so základnou funkcionalitou, má integrovanú obojsmernú komunikáciu medzi odberným miestom koncového odberateľa elektriny a centrálou IMS so zabezpečením prenášaných údajov a správ s meracím intervalom nastaveným na 15 minút. Ak to lokálne podmienky umožňujú, IMS dáva možnosť diaľkovo zapínať a vypínať odber elektriny.

Zariadenia IMS umožňujú vykonávať pravidelný odpočet a spracovanie údajov, čo vytvára priestor pre mesačnú fakturáciu. Prináša to však aj problémy. Jeden z nich spočíva v tom, že pre dodávateľa elektriny je povinnosť, nie možnosť vystavovať odberateľovi faktúru na mesačnej báze. Odberateľ s inštalovaným IMS má potom povinnosť platiť mesačne za aktuálny odber, ktorý je v každom mesiaci iný a znamená aj veľké rozdiely v mesačnej platbe. Tieto rozdiely sa doteraz vo faktúrach neobjavili vďaka  rovnomerne rozpočítaným mesačným zálohovým platbám.  

Vlastnosti IMS sú rozsiahle a jednotlivé typy inštalovaných zariadení (sú tri – základný, pokročilý a špeciálny) sú inštalované podľa kategórií odberateľov. Sú 4 a rozčlenenie sa vykonáva podľa veľkosti ročného odberu a rezervovanej kapacity. Pokročilý typ meracieho prístroja sa montuje odberateľom v prvých dvoch kategóriách odberateľov:

Kategória 1 má IMS s pokročilými funkciami a ide o zákazníkov s ročnou spotrebou elektriny na odbernom mieste najmenej 15 MWh. Maximálna rezervovaná kapacita na odbernom mieste je najmenej 30 kW alebo prívod dimenzovaný najmenej na 45 A. IMS meria aj jalovú zložku elektriny, môže merať aj jednotlivé fázové prúdy a napätia, odpočet sa vykonáva najmenej raz denne.

Kategória 2 má inštalovaný IMS s pokročilou funkcionalitou a ročnú spotrebu elektriny na odbernom mieste najmenej 4 MWh s maximálnou rezervovanou kapacitou na odbernom mieste najmenej 30 kW alebo prívod najmenej 45 A. Má teda rovnaký typ IMS ako kategória 1.

Kategória 3 má ročnú spotrebu elektriny na odbernom mieste najmenej 4 MWh a maximálnu rezervovanú kapacitu na odbernom mieste menej ako 30 kW alebo prívod menej ako 45 A. Má inštalovaný IMS len so základnou funkcionalitou. Odpočet sa vykonáva najmenej raz mesačne.

Kategória 4 má inštalovaný špeciálny IMS s množstvom funkcií, ktorý umožňuje vyhodnocovať aj zdanlivý a deformačný výkon. K jeho vlastnostiam patrí tiež sledovanie kvalitatívnych parametrov dodávky. Odberateľ zaradený do tejto kategórie má k distribučnej sústave pripojené aj iné energetické technológie,  napríklad zariadenie na výrobu elektriny pripojené do distribučnej sústavy, alebo nabíjaciu stanicu pre elektromobily pripojenú v odbernom mieste, alebo distribútor zistil nepriaznivé spätné vplyvy jeho zariadení na sústavu a monitoruje jeho odber, alebo takéto monitorovanie odberu sa vykonáva z iných dôvodov.

Vývoj týchto zariadení, samozrejme, nepretržite pokračuje a podmienky sa menia. IMS umožňuje okrem údajov o spotrebe elektriny integrovať aj údaje o dodávke plynu, tepla, teplej aj studenej vody, a má aj ďalšie funkcie. Koncoví odberatelia sa dostávajú na stále významnejšie miesto na energetickom trhu a pripravujú sa pre nich nové legislatívne pravidlá, ktoré budú prijaté na úrovni EÚ s platnosťou nadradenou legislatíve členských štátov. Pravidlá posilňujú postavenie odberateľov a umožňujú ich aktívne zapojenie do trhových mechanizmov. Významnými hráčmi budú najmä odberatelia s inštalovaným výrobným zariadením. To okrem iného môže byť aj náhrada kotla na kúrenie za kombinovanú jednotku, ktorá okrem tepla a teplej vody vyrába aj elektrinu, dostupné začínajú byť tiež malé obnoviteľné zdroje elektriny (OZE). V legislatíve sú takíto účastníci trhu označovaní ako „prosumer“, pretože produkt spotrebovávajú aj vyrábajú (odvodené od anglického „prosumption“: „production and consumption“).

Rozvíja sa tiež množstvo zariadení, ktoré sa skrývajú pod označením IoT (internet vecí). Sú to bežné domáce spotrebiče vybavené inteligentným systémom, ktorý umožňuje zapojenie do riadenia spotreby elektriny v domácností. Využívajú princíp rozdelenej spotreby v čase podľa externých požiadaviek. Ich používateľovi je totiž jedno či napríklad mraznička chladí v noci alebo počas energetickej špičky, zaujíma ho hlavne to, či v nej teplota neklesla pod prijateľnú úroveň. Diaľkovým riadením takýchto spotrebičov je možné získať výkonovú rezervu a tú uplatniť na trhu s elektrinou. IMS môžu spolupracovať aj so systémami IoT, budúcnosť ich využívania poskytuje nepreberné množstvo možností.

Zavedenie IMS na Slovensku je nastavené vyhláškou do roku 2020. Dovtedy by mali byť tieto inteligentné meracie systémy funkčné u 80 % odberateľov s ročným odberom elektriny nad 4 MWh. Aj keď je pred nami ešte niekoľko mesiacov práce, podľa optimálneho tempa, akým v súčasnosti inštalácia inteligentných meracích zariadení postupuje, môžeme predpokladať, že slovenským distribučným spoločnostiam sa záväzok podarí splniť.

Autor: Ing. František Pecho, výkonný riaditeľ sekcie riadenia SED