SAMSUNG_022024B Advertisement SAMSUNG_022024B Advertisement SAMSUNG_022024B Advertisement

Stanú sa Tatry prvou inteligentnou bezemisnou zónou?

Tlačové správy
1

Tak znela jedna z úvodných otázok moderátorskej dvojice Alexa Štefucu a Janky Hospodárovej adresovaných ministrovi dopravy a výstavby Andrejovi Doležalovi na ďalšej verejnej diskusii usporiadanej združením driving.digital, tento rok pod hlavičkou „Tvoríme inteligentnú dopravu Slovenska“. „U mňa sú dvere otvorené. Riešili sme spolu Demänovskú dolinu, autoškoly, cyklotrasy.. Vždy, keď niekto hľadal podporu, u mňa našiel dvere otvorené. Rád sa budem baviť aj o bez-emisných zónach, ale ten problém je niekde inde, je v nastavení mysle, v nás, v štáte. O znižovaní emisií radi hovoríme, do roku 2030, 2050, ale nič preto nerobíme.“

Vytváranie inteligentných bez-emisných zón v mestách a regiónoch Slovenska bolo najdiskutovanejšou témou podujatia uskutočneného v dňoch 21. a 22. septembra 2021 vo Vysokých Tatrách v rámci Európskeho týždňa mobility. Okrem štátnych predstaviteľov sa do diskusie zapojili predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský, viceguvernér NBS Ľudovít Ódor, generálny riaditeľ SIEA Peter Blaškovitš a ďalší zástupcovia štátu, samospráv, miest a obcí, neziskových organizácií, ale aj slovenského výskumu a priemyslu. Výber miesta nebol náhodný, téma bezemisných Tatier bola predstavená už na minuloročnom okrúhlom stole ako jedna z iniciatív združenia driving.digital pre vznikajúci plán obnovy Slovenska. „Z iniciatívy je dnes programový zámer, ktorého cieľom je postupne do roku 2030 vytvárať  inteligentné  bezemisné zóny v mestách a regiónoch Slovenska. Tatry sú národným symbolom, pamätám si, ako pri príprave MS v lyžovaní v roku 1970 zjednotili vtedy celé Československo. Tatry majú tú moc opäť naštartovať niečo veľké, urobiť zo Slovenska svetového lídra s čistými a zdravými mestami a regiónmi aj vďaka uplatneniu zelených a digitálnych inovácií v doprave a ďalších odvetviach našej ekonomiky“, povedal Igor Šenkarčin, iniciátor projektu Tatry 2030 a riaditeľ združenia driving.digital.

Bezemisné zóny nie sú ničím novým, sú kombináciou peších zón s kvalitnou verejnou dopravou. Základom je obmedzenie vjazdu individuálnej dopravy v prospech verejnej do oblastí s voľným pohybom ľudí. Čas ukázal, že pešie zóny prijíma verejnosť so samozrejmosťou a vysoko pozitívne. Klimatické zmeny a rozvoj technológií najmä digitalizácie prinášajú širší rozmer. Vo svete sa vytvárajú inteligentné bezemisné zóny nie len v centrách miest, ale aj v širších prírodných oblastiach, kultúrnych a inak vzácnych lokalitách miest a regiónov.

„Urobiť veľké parkovisko v Tatranskej Štrbe nestačí, treba celý rozvojový plán Tatier v nadväznosti na regionálne a národné stratégie Slovenska a z toho potom vychádzať. Kto to má ale zastrešovať..? Ak hovoríme o Tatrách, kľúčovú rolu tvorcu, ale aj koordinátora a harmonizátora medzi obcou a štátom musia zohrávať Prešovský a Žilinský samosprávny kraj. Chýba tiež politický líder, vizionár, vlajkonosič tejto témy. Mohol by sa ním stať napríklad minister dopravy, pán Doležal?,“ uviedol Štefan Bieľak, poradca starostu a právnik obce Štrba.

Základom inteligentných bezemisných zón sú veľkokapacitné záchytné parkoviská v podhorí, v blízkosti diaľnice a železnice s napojením na linky verejnej dopravy obsluhované ekologickými autobusmi, elektrickými zubačkami a električkami s vysokým dopravným intervalom, ekologické hotelové mini-busy, cyklotrasy so širokou ponukou požičovní bicyklov a elektro-bicyklov a kvalitnou digitálnou a komunikačnou podporou. Diskusia za okrúhlym stolom ukázala, že kameňom úrazu zelených a digitálnych inovačných riešení v doprave na Slovensku je predovšetkým nezáujem politických garnitúr za obdobie posledných desiatok rokov riešiť zásadne a koncepčne smerovanie Slovenska, vrátane dopravnej infraštruktúry. Namiesto budovania ekologických foriem verejnej dopravy a dôrazu na výrazné skvalitnenie multi-modálnej obslužnosti krajiny boli investície smerované prevažne do cestnej infraštruktúry, výsledkom čoho je prijatie všeobecného povedomia „ciest je málo, treba ich viac“. Verejnosť stratila motiváciu pre iné alternatívy cestovania a osvojila si princíp „ísť autom až do obývačky“. Dlhodobá absencia osvety, formovania postojov, rozhodnutí na regionálnych a miestnych úrovniach, až po neprijímanie zásadných rozhodnutí smerovania Slovenska vyústili do riešenia zväčša len akútnych a krátkodobo vypuklých problémov. Výsledkom sú aj každodenné nekonečné kolóny áut a stres.

Účastníci podujatia ukázali, že našťastie aj tu sa situácia mení. Záujem o tému v dvojdňovej debate približne 60tich účastníkov a najmä príklady iniciatív Štrbského Plesa a Demänovskej Doliny sú náznakom, že prvá inteligentná bezemisná zóna v Tatrách môže byť na dohľad v najbližších rokoch. „Poďme o tom hovoriť, to je základ. Poďme sa spájať, to je druhý dôležitý krok, a poďme si hovoriť pravdu.“ To boli slová ministra Andreja Doležala, v ktorých sa odrazilo to najpodstatnejšie, čo na podujatí odznelo, a to najdôležitejšie čo treba zmeniť, aby čisté a inteligentné bezemisné zóny na Slovensku mohli byť realitou už v roku 2030.

Podujatie Okrúhly stôl driving.digital 2021 sa uskutočnilo v dňoch 20. - 21. septembra v Grand Hotel Kempinski vo Vysokých Tatrách. Viac na driving.digital

 

 

Zobrazit Galériu

driving.digital

Všetky autorove články

1 komentár

Bez emisná zóna v Tatrách? To nie! Chceme ísť autami až na Gerlach, veď prečo nie? reakcia na: Stanú sa Tatry prvou inteligentnou bezemisnou zónou?

6.10.2021 13:10
Bez emisná zóna v Tatrách? To nie! Chceme ísť autami až na Gerlach, veď prečo nie? Drbkať sa zo záchytného parkoviska autobusom, či električkou? To je na figu, keď sa môžeš pohodlne odviezť autom až na Gerlach. Treba viac ciest na Gerlach. Veď, keď tam môžu klčovať lesy kamióny, prečo by sme tam nezašli autíčkom? Tak treba myslieť: Všade autom na skok. Veď v Amerike národné parky majú po sebe všade cesty a môžeš z auta kŕmiť medveďa, či jeleňa.
Reagovať

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať