Tak ako ďalej?
Či bude stačiť, ak po opätovnom lockdowne dobehnú importované infekcie donesené zo zahraničia, vytrasujú sa účastníci lokálnych ohnísk a po pár týždňoch karantény a preliečenia sa opäť vrátime k nízkym číslam. Alebo sa nám infekcia začne exponenciálne šíriť, budú potrebné prísnejšie opatrenia a všetko sa natiahne ešte na dlhé mesiace a roky.
Možno celú situáciu vyrieši zázračná vakcína, ktorá bude stopercentne fungovať na všetky kmene vírusu a všetky genotypy populácie na celom svete. Otázka je, či jej bude dosť pre všetkých, či ju nebudú chcieť veľké krajiny vykúpiť primárne pre vlastných občanov a malé štáty budú mať, žiaľ, smolu. A ak sa k nej aj dostanú všetci, čo v prípade, ak ju časť obyvateľov odmietne? Bude takýto krok považovaný za protiprávny a daní jedinci budú následne perzekvovaní? Alebo sa stanú občanmi druhej kategórie a bude im zakázaný vstup do škôl, obchodov a ostatných verejných budov?
Čo ak vakcína nebude na 100 % účinná alebo na určitú skupinu populácie bude mať vedľajšie účinky, ktoré sa prejavia až po pár rokoch? Veď už teraz je zrejmé, že existujú viaceré kmene, ktoré v jednotlivých krajinách sveta rôzne reagujú na jednotlivé genotypy. Plus sa objavujú prípady opätovnej reinfekcie jedincov, ktorí už prekonali ochorenie v prvej vlne. Ukazuje sa teda, že imunita po čase ustúpi a prekonanie ochorenia nie je zárukou celoživotnej imunity. Hoci je dosť pravdepodobné, že tí, ktorí už ochorenie prekonali alebo boli zaočkovaní, môžu mať pri ďalšom infikovaní miernejšie príznaky. Jedinci so slabšou imunitou sa však asi budú musieť zaočkovať každý rok na aktuálny kmeň vírusu, najviac rozšírený v danej krajine, tak ako to je v prípade klasickej chrípky. A takisto sa budú musieť stále nosiť rúška a dodržiavať pravidlá sociálneho odstupu. A zmeniť doterajší spôsob života.
Napríklad v pracovnej oblasti sme ešte donedávna denne trávili dlhé hodiny na poradách a obchodných stretnutiach, ktoré boli veľmi zdĺhavé a často zbytočné. Veľa vecí možno pritom dohodnúť a vyriešiť aj na diaľku bez toho, aby sa ľudia fyzicky stretávali. Tradične sa však dávala prednosť osobným stretnutiam. Rovnako sme veľa času strávili na ceste do a z práce. Rovnako tak sa hromadne lietavalo na konferencie, workshopy a prezentácie krížom-krážom po celom svete, hoci ako sa ukazuje, online predstavenia a webináre môžu byť oveľa pútavejšie, interaktívnejšie a v konečnom dôsledku efektívnejšie.
Doterajšia pracovná firemná kultúra vyžadovala od ľudí ich dennú fyzickú prítomnosť na pracovisku. A mnohí z nás z rôznych dôvodov chodili do práce aj vtedy, keď neboli úplne v najlepšej kondícii a nemohli ani podávať kvalitný výkon. Niektorí sa zase obávali, že ak nebudú tráviť dosť času v kancelárii, môže tým utrpieť ich kariérny postup. V ázijských krajinách je známy syndróm trávenia extrémne nadmerného počtu hodín v kancelárii a ten, kto odchádzal skôr ako väčšina, hoci už dávno po tom, ako mu oficiálne „padla“, bol považovaný pomaly za zločinca. A pritom vôbec nejde o výkony či produktivitu, ale len o vykázaný počet hodín strávených v práci, čo je úplný nezmysel aj pre zamestnávateľa. Práve naopak, ukazuje sa, že menší počet hodín vedie k vyššej produktivite. Pozri experiment japonskej pobočky Microsoftu, ktorý zamestnancom skrátil pracovný týždeň iba na 4 dni, pričom ich produktivita následne vzrástla o neuveriteľných 38 %.
Veľa pracovníkov by už dávnejšie privítalo možnosť pracovať flexibilnejšie, aby si vedeli efektívnejšie skĺbiť osobné záležitosti, ako je starostlivosť o deti, nákupy alebo prestávka na šport či prechádzka v lese, s prácou. Zamestnávatelia takýto režim doteraz nevideli veľmi radi, pretože potrebujú zabezpečiť kontinuitu práce tímov a firmy celkovo. A takisto skontrolovať, či daný zamestnanec naozaj pracuje alebo má iba zapnutý počítač, z času na čas vybaví nejaký e-mail a popritom sa opaľuje v záhradke.
Koronavírus a lockdown však ukázali, že zabehané postupy, ktoré sa dlhé roky zdali nemenné, sa zrazu dajú veľmi rýchlo a radikálne zmeniť, samozrejme, narýchlo iba provizórne. Nastaviť funkčný režim home office ako ten základný aj v čase po pandémii chce dobrú vôľu a dôveru na strane zamestnávateľa, ako aj férovosť, disciplínu a zodpovednosť na strane zamestnanca. Nástrojov na kolaboráciu tímov je k dispozícii kopa, takže technické riešenie existuje. Kľúčové sú osobné charakterové vlastnosti zamestnanca. A takisto tímovosť, pochopenie svojej úlohy a dôležitosti pre celkový výsledok a spolupatričnosť a, samozrejme, aj pochopenie zamestnávateľa pre potreby druhej strany. Ale ako sa hovorí, keď je dobrá vôľa, cesta sa vždy nájde... J
Zaujímavé čítanie septembrového vydania vám praje
