Temná stránka CRISPR

Za technológiu úpravy génov CRISPR-Cas9 získali biochemičky Jennifer Doudna a Emmanuelle Charpentier Nobelovu cenu za chémiu. Viaže sa však k nej množstvo etických otázok. CRISPR má veľa funkcií; jedna z nich je tá, že sa dá použiť na liečbu chorôb. No má aj jeden ďalekosiahlejší prísľub, ktorý spôsobuje, že vedci sú zároveň nadšení aj opatrní. Ide o schopnosť tejto technológie vylúčiť z genofondu to, čo lekárska veda identifikuje ako chybné alebo abnormálne gény, ktoré spôsobujú rozdiely medzi jednotlivými ľuďmi. Cieľ zbaviť budúce generácie strašných chorôb, ktoré spôsobujú utrpenie a smrť, sa určite zdá nespochybniteľný. No sama Jennifer Doudna uznáva, že CRISPR so sebou nesie „veľké riziko“. V rozhovore pre New York Times z 22. októbra 2020 varovala pred neznámymi dôsledkami úpravy embryí a vyzývala vedcov, aby počkali s použitím CRISPR na tieto účely. Objavujú sa vážne obavy, že použitie týchto „genetických nožníc“ by v budúcnosti umožnilo odstrihnúť ľudí so zdravotným postihnu ...