Umelá inteligencia sa učí napodobňovať ľudský mozog
Vedci z Cambridgeskej univerzity v Spojenom kráľovstve vytvorili samoorganizujúci sa systém umelej inteligencie, ktorý na riešenie konkrétnych úloh využíva rovnaké triky ako ľudský mozog. Tento objav umožňuje nielen vývoj efektívnejších neurónových sietí v oblasti strojového učenia, ale môže poskytnúť aj nový pohľad na vnútorné fungovanie samotného ľudského mozgu. Naše neurónové siete musia byť optimalizované na spracovanie informácií, ale nespotrebúvať pri tom príliš veľa energie alebo zdrojov. Preto sa naše mozgy formujú tak, aby vytvorili efektívny systém, ktorý funguje v rámci týchto fyzických obmedzení.
Výskumný tím vytvoril umelý systém s uloženými fyzickými obmedzeniami, určený na modelovanie zjednodušenej verzie mozgu. Ich výsledky boli zverejnené v časopise Nature Machine Intelligence. Náš mozog sa skladá z komplexnej siete vzájomne prepojených mozgových buniek nazývaných neuróny. Tie sa spájajú a vytvárajú informačné diaľnice, ktoré sa šíria cez rôzne oblasti mozgu. Namiesto použitia skutočných neurónov systém umelej inteligencie tímu používal výpočtové uzly, z ktorých každý mal špecifické umiestnenie vo virtuálnom priestore. A podobne ako naše neuróny, čím ďalej boli dva uzly, tým ťažšie bolo pre ne komunikovať.
Systém bol potom požiadaný, aby vyriešil úlohu s bludiskom vyžadujúcu viac vstupov a spracovanie informácií. Keď bol systém vystavený podobným fyzickým obmedzeniam, aké sú aplikované na ľudský mozog, začal na vyriešenie tejto špecifickej úlohy používať niektoré z rovnakých trikov, aké používajú skutočné ľudské mozgy. „Tieto umelé mozgy nám poskytujú spôsob, ako pochopiť bohaté a mätúce údaje, ktoré vidíme, keď zaznamenávame aktivitu skutočných neurónov v skutočných mozgoch,“ povedal spoluautor štúdie John Duncan.
Výskum naznačuje, že hoci mozog má veľmi zložité charakteristiky a črty, môžu existovať veľmi jednoduché základné princípy, ktoré vytvárajú všetky tieto zložité charakteristiky. Zistenia výskumu môžu prispieť k vývoju efektívnejších systémov umelej inteligencie, najmä takých, ktoré musia spracovať veľké množstvo neustále sa meniacich informácií s obmedzenými zdrojmi energie.
Spoluautor Jascha Achterberg, počítačový neurológ z Cambridgeskej univerzity, povedal: „Mozgy robotov, ktoré sú nasadené v skutočnom fyzickom svete, budú pravdepodobne vyzerať podobne ako naše mozgy, pretože môžu čeliť rovnakým výzvam ako my. Musia neustále spracovávať nové informácie prichádzajúce cez ich senzory a zároveň ovládať svoje telá, pohybovať sa priestorom smerom k cieľu. Mnohé systémy budú musieť vykonávať všetky svoje výpočty s obmedzeným prísunom elektrickej energie, a preto na vyváženie týchto energetických obmedzení s množstvom informácií, ktoré treba spracovať, bude zrejme potrebovať štruktúru mozgu podobnú nášmu.“
Zdroj: newsweek.com.
