Už vieme čo budú stáť letenky na nasledovníka Concordu

Od posledného komerčného letu nadzvukového osobného lietadla Concorde uplynulo viac ako 20 rokov. No vyzerá to tak, že možno nás opäť čoskoro obklopia rýchlejšie a novšie prúdové lietadlá schopné prelomiť zvukovú bariéru. Sme teda na pokraji toho, aby sa niekoľkohodinové lety stali minulosťou? Predovšetkým je nevyhnutné pochopiť, čo máme na mysli pod nadzvukovou rýchlosťou.

Číslo Mach je definované ako rýchlosť lietadla vydelená rýchlosťou, ktorou sa zvukové vlny pohybujú vzduchom. Lietadlá, ktoré lietajú rýchlosťou menšou ako Mach 0,8, sú známe ako podzvukové, čo zahŕňa väčšinu dnešných komerčných lietadiel. K nadzvukovým letom dochádza, keď je číslo Mach medzi 1 a 5,0. Lietadlá určené na nadzvukový let majú tenké profily a ostré hrany, aby zvládali aerodynamiku pri extrémnych rýchlostiach.

^{Zdroj Foto: Boom Supersonic}

Nadzvukové demonštračné lietadlo XB-1 americkej spoločnosti Boom Supersonic letelo 28. januára rýchlejšie ako rýchlosť zvuku a vo výške 35 000 stôp (10,66 km) nad Mohavskou púšťou v Kalifornii dosiahlo rýchlosť Mach 1,1. XB-1 je prvým súkromne vyvinutým pilotovaným lietadlom, ktoré je nadzvukové. Spoločnosť už oznámila, že jej cieľom je do roku 2030 oživiť nadzvukové cestovanie. XB-1 Overture je navrhnutý tak, aby prepravil 64 až 80 pasažierov, je teda menší ako priemerné dnešné komerčné lietadlo.

Boom ho plánuje prevádzkovať rýchlosťou Mach 0,94 nad pevninou, pričom nad vodou by sa zrýchlil až na Mach 1,7 (vyše 2000 km/h), čo je dvojnásobok rýchlosti dnešného najrýchlejšieho komerčného lietadla vyrobeného Airbusom alebo Boeingom. Zo Sydney do New Yorku by tak doletel za polovičný čas. Boom spolupracuje so spoločnosťou Kratos Defense & Security Solutions na vývoji motorov inšpirovaných stíhačkami F-22 a F-35, pričom cena jedného lietadla sa pohybuje okolo 200 miliónov USD.

Nadzvukové lietadlá však budú čeliť rovnakým výzvam, s akými Concorde bojoval pred desiatkami rokov – vrátane vysokej spotreby paliva a vysokého hluku, ktoré v minulosti výrazne obmedzovali prevádzku Concordu a prispeli k jeho zániku. Boom Supersonic tvrdí, že nadmerný hluk vyriešil technológiou Boomless Cruise. Obrovské sú aj obavy o životné prostredie. Nadzvukové prúdové lietadlá spaľujú podstatne viac paliva ako tie podzvukové, čo vyvoláva obavy z emisií uhlíka v čase, keď letecký priemysel čelí tlaku na ekologizáciu.

Ďalšou výzvou sú vysoké náklady. Koncom 90. rokov 20. storočia a začiatkom 21. storočia stáli letenky za spiatočný let až 12 000 dolárov, čo by sa dnes po zarátaní inflácie rovnalo asi 20 000 dolárom. Boom očakáva, že aerolínie budú ziskové pri cene približne 5000 USD za sedadlo, čo je, samozrejme, takisto vysoká cena a spoločnosť môže mať problém zaplniť svoje sedadlá v lietadlách tými, ktorí sú ochotní ju zaplatiť. Cestujúci v prvej triede by mali počítať s tým, že za luxus prémiovej kabíny zaplatia ešte viac.

Napriek prekážkam sa preteky o dominantné postavenie vo vysokorýchlostnej komerčnej leteckej doprave zintenzívňujú, pretože spoločnosti ako Spike Aerospace vyvíjajú vlastné nadzvukové modely. Hlavnou otázkou je, či tieto spoločnosti dokážu uspieť tam, kde Concorde zlyhal. Ich osud bude nakoniec závisieť od toho, či nájdu rovnováhu medzi rýchlosťou, udržateľnosťou a cenovou dostupnosťou.

Zdroj: dmarge.com.

Zdroj Foto: Boom Supersonic