
Vedci našli spôsob, ako sa vyhnúť nepríjemnej kolonoskopii
Výskumníci úspešne modifikovali baktérie tak, aby dokázali odhaliť špecifické sekvencie nádorovej DNA v hrubom čreve myší. Štúdia uverejnená v časopise Science predstavuje prvý prípad, keď upravené baktérie detegovali špecifické sekvencie DNA. Táto schopnosť by sa nakoniec mohla využiť na detekciu rôznych druhov rakoviny, infekcií a iných ochorení. Kolonoskopia je v súčasnosti zlatým štandardom na odhalenie rakoviny hrubého čreva a konečníka, ale pre pacientov môže byť veľmi nepríjemná. Užívanie probiotických tabliet by pre nich bolo oveľa prijateľnejšie.
Baktérie boli už predtým upravené na zisťovanie chorôb vrátane detekcie príznakov rakoviny a cukrovky v moči. Nikto však ešte neprišiel na to, ako prinútiť baktérie, aby vnímali špecifické sekvencie DNA v organizme, čo by mohlo uľahčiť včasné odhalenie nádorov. Tu vstupuje do hry Acinetobacter baylyi, dobre preskúmaná baktéria, ktorá je obzvlášť zdatná v kradnutí DNA z prostredia. Mnohé baktérie integrujú genetický materiál zo svojho okolia, čo je schopnosť nazývaná „prirodzená kompetencia“.
Keby sa A. baylyi dala upraviť tak, aby vyhľadávala špecifické sekvencie DNA, ako sú mutácie bežne spojené s nádormi hrubého čreva, mohla by byť užitočná ako organický detektor rakoviny. Tím upravil A. baylyi tak, aby našiel a ukradol špecifickú sekvenciu DNA, ktorá sa bežne spája s rakovinou hrubého čreva v géne s názvom KRAS. Okrem toho doň zabudovali systém, ktorý spôsobil, že upravená baktéria zapne gén rezistencie proti antibiotikám vždy, keď zistí nádorovú DNA.
Aby vedci zistili, či upravené baktérie zistili rakovinu, stačilo rozotrieť vzorky na antibiotickú Petriho misku a spočítať, koľko buniek narastie. Použitie rezistencie proti antibiotikám na označenie prítomnosti nádorovej DNA by však u ľudí nebol dobrý nápad. V budúcnosti bude zaujímavé zistiť, či sa vedcom podarí spojiť detekciu s výstupným signálom, ktorý bude rýchlejšie zistiteľný. V zásade by signálom mohlo byť čokoľvek, čo dokážu baktérie vytvoriť.
Systém na detekciu DNA fungoval mimoriadne dobre na myšiach s inžiniersky upravenými nádormi. Vedci v podstate dosiahli 100-percentné rozlíšenie medzi myšami, ktoré mali nádor, a tými, ktoré ho nemali. Na myšiach, ktoré neboli upravené, to však nefungovalo tak dobre. Zvýšenie citlivosti je len jedna z mnohých prekážok, ktoré budú musieť vedci odstrániť, kým si pacienti budú môcť vybrať baktérie namiesto kolonoskopie. Výskumníci budú musieť aj preukázať, že použitie upravených baktérií je bezpečné a nemení mikrobióm nebezpečným spôsobom.
Zdroj: themessenger.com.
Zobrazit Galériu