Vedci prišli na to, čo už vedeli tvorcovia filmu Armageddon pred takmer 30 rokmi

 

Kľúčové zistenia:

• Model počíta s vyhĺbením krátera a dopravením jadrovej nálože pod povrch asteroidu.

• Hĺbka približne 30 m strojnásobila zmenu rýchlosti oproti plytšiemu výbuchu.

• Výbuch porovnateľný s 200 bombami z Hirošimy rozbil v simulácii 100-metrový asteroid.

Čínski vedci navrhli spôsob, ako dopraviť jadrovú nálož pod povrch veľkého asteroidu a odpáliť ju v zvolenej hĺbke. Asteroidy v minulosti spôsobili rozsiahle zmeny životného prostredia a masové vymierania, no mnohé telesá v blízkosti Zeme ešte nepoznáme. Pri niektorých možných kolíziách môže byť varovanie dlhé iba niekoľko dní až týždňov.

V takom čase nemusia nejadrové metódy stačiť na odklonenie telesa s rozmermi stoviek metrov. Astronómovia pritom pravidelne zaznamenávajú blízke prelety takýchto telies okolo Zeme. Príkladom nejadrového zásahu bola misia NASA DART z rokov 2021 a 2022, ktorá nárazom sondy zmenila pohyb cieľa.

Podľa výskumníkov z Čínskej akadémie technológie nosných rakiet by však podobný postup pri veľkom asteroide a krátkom varovaní nedosiahol potrebné odklonenie. Jadrový výbuch označujú za najúčinnejšiu možnosť pri priamom rozbití alebo rýchlej zmene dráhy. V krajných prípadoch ho považujú za jediný uskutočniteľný zásah.

Navrhnutá kozmická loď by najskôr uvoľnila penetračné zariadenie, ktoré by do asteroidu vyhĺbilo kráter. Následne by doň naviedla jadrovú nálož a odpálila ju pod povrchom. Výskumníci v simuláciách menili silu výbuchu aj hĺbku uloženia. Hodnotili tiež vlastnosti nosnej rakety a rýchlosť, ktorou by penetračné zariadenie narazilo do asteroidu.

Pri telese širokom približne 100 m viedol výbuch s účinkom zodpovedajúcim 200 bombám z Hirošimy k jeho úplnému rozbitiu. Uloženie nálože asi 30 m pod povrch strojnásobilo zmenu rýchlosti v porovnaní s plytším výbuchom. V inom modelovanom prípade kilometrového asteroidu priniesol výbuch v kráteri hlbokom 20 m zmenu rýchlosti vyššiu než 0,3 m/s smerom od Zeme. Simulácie tak priamo porovnávali účinok polohy nálože aj sily explózie.

Práca opisuje simulovaný obranný koncept, nie pripravenú vesmírnu misiu. Vedci chcú výsledky využiť pri technickom návrhu obrany proti veľkým blízkozemským asteroidom a telesám zachyteným krátko pred možným nárazom. Podstatnou súčasťou návrhu je autonómny výber miesta zásahu a polohy výbuchu, ktorý skoršie teoretické postupy neriešili.  

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Hlbšie uložená nálož by pri krátkom varovaní mohla zvýšiť účinok planetárnej obrany, výsledky však zatiaľ pochádzajú zo simulácií.

Zdroj: independent.co.uk foto: ChatGPT