Vesmír sa môže „zrútiť ako domček z kariet“

Napadlo vám niekedy, že celý náš vesmír môže byť v skutočnosti postavený vo „falošnom vákuu“ alebo v stave falošnej stability a len čaká na kolaps do stabilnejšieho stavu? Vedci študujúci kvantovú teóriu poľa, ktorá kombinuje kvantovú mechaniku a teóriu relativity, v novej štúdii publikovanej v časopise Nature simulovali procesy, ktoré stoja za týmto javom, a možno nám poskytli pohľad na to, ako by sa svet mohol dramaticky skončiť.

„Hovoríme o procese, ktorým by vesmír úplne zmenil svoju štruktúru,“ uviedol vedúci autor štúdie Zlatko Papic, profesor teoretickej fyziky na univerzite v Leedse. „Základné konštanty by sa mohli okamžite zmeniť a svet, ako ho poznáme, by sa zrútil ako domček z kariet.“ Teória falošného vákua nie je nová. Vedci sa však domnievajú, že ich práca je jednou z prvých, ktoré simulujú mechaniku tohto javu vo veľkom rozsahu. Čo znamená byť vo falošnom vákuu?

Táto myšlienka naznačuje, že zdanlivo najnižší energetický stav v celom vesmíre, známy ako energia vákua, je len dočasný; v budúcnosti sa rozpadne alebo klesne na ešte nižšiu základnú úroveň. „Tento jav sa dá prirovnať k horskej dráhe, ktorá má na svojej trajektórii niekoľko údolí, ale len jeden 'skutočný' najnižší stav na úrovni zeme,“ uviedol spoluautor Jean-Yves Desaules z rakúskeho Inštitútu vedy a techniky.

Ak je to pravda, v súčasnosti sa nachádzame v jednom z týchto „údolí“ v stave tzv. metastability. Dočasne, aj keď v kozmickej mierke môže ísť o milióny alebo možno miliardy rokov. Jadrom teórie sú bubliny, oblasti „pravého vákua“, ktoré sa tvoria v nepravom vákuu. Predpokladá sa, že vznik týchto bublín urýchli rozpad vákua v celom vesmíre. No fyzikálne detaily týchto bublín bolo ťažké presne určiť.

Aby vedci preskúmali tieto škodlivé malé štruktúry, použili na simuláciu tvorby bublín v systéme prechádzajúcom z falošného do skutočného vákua špičkový kvantový stroj známy ako kvantový žíhač. Simulácia žíhacieho zariadenia vyzbrojeného 5564 kubitmi, základnými jednotkami kvantovej informácie, odhalila, aké zložité sú interakcie bublín. Najdôležitejším zistením podľa autorov je, že veľkosť bublín je určená prírastkom objemovej energie a úbytkom povrchovej energie, čo je v súlade s teóriou.

Čo z toho vyplýva? Musíme pochopiť, ako tieto bubliny interagujú, a nie len vznikajú, aby sme si skutočne uvedomili rozpad vákua. Vedci sa domnievajú, že pochopenie interakcií bublín by mohlo pomôcť napraviť chyby v kvantových počítačoch, ktorých základné qubity sú veľmi nestabilné.

Zdroj: futurism.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}