Xenón môže byť prísľubom liečby Alzheimerovej choroby

Nová štúdia na myšiach naznačuje, že inertný a nereaktívny plyn xenón môže byť kandidátom na liečbu Alzheimerovej choroby. Xenón je jeden zo šiestich vzácnych plynov. V medicíne sa od začiatku 50. rokov 20. storočia používa ako anestetikum a v poslednom čase aj na liečbu poranení mozgu. Testuje sa aj v klinických skúškach na viaceré ochorenia vrátane depresie a panickej poruchy.

Nová štúdia vedcov z Washingtonskej univerzity a Brigham and Women's Hospital v USA skúmala potenciál xenónu na liečbu mozgových zmien spojených s Alzheimerovou chorobou. Zmeny, ktoré možno nájsť vo všetkých mozgoch ľudí s demenciou, zahŕňajú zhluky proteínov amyloid a tau. Spojenia medzi neurónmi, nazývané synapsie, sa strácajú aj pri Alzheimerovej chorobe a práve tieto spojenia medzi neurónmi nám umožňujú myslieť, cítiť, pohybovať sa a pamätať si.

Posledným spoločným znakom, ktorý sa nachádza v mozgu ľudí s Alzheimerovou chorobou, je zápal. Je to reakcia tela na poranenie alebo chorobu a spúšťa imunitnú reakciu na liečenie poškodeného tkaniva. Po zahojení tkaniva zvyčajne zápal zmizne. Pri Alzheimerovej chorobe zápal nezmizne a spustené imunitné reakcie potom môžu poškodiť zdravé mozgové bunky.

Všetky uvedené zmeny vedú k symptómom Alzheimerovej choroby, ako je strata pamäti, zmätenosť a zmeny nálad. Nevieme, čo spôsobuje Alzheimerovu chorobu, ale jedna z hlavných teórií naznačuje, že nahromadenie amyloidu spúšťa proces, ktorý potom vyvoláva následné zmeny. Takže zameranie sa na amyloid sa zdá jasným prístupom k liečbe ochorenia.

^{Zdroj Foto: Lexi Cochoit, UW Neuroinflammation Lab}

K nárastu zhlukov proteínov a strate synapsií dochádza v priebehu desaťročí a ešte sa uvidí, či by priame zacielenie na jeden proteín (buď amyloid, alebo tau) dokázalo zastaviť progresiu ochorenia alebo malo merateľný účinok na všetky charakteristické poškodenia. Mozog má niekoľko typov buniek, ktoré spolupracujú na podpore mozgových funkcií. Patria medzi ne aj mikroglie, imunitné bunky, ktoré okrem iných činností pomáhajú odstraňovať patogény a mŕtve bunky. Ak sú však nadmerne aktívne, môžu spôsobiť chronický zápal v mozgu.

Vedci v novej štúdii použili myši, ktoré mali rovnaké zmeny mozgu ako pri Alzheimerovej chorobe, aby preskúmali úlohu mikroglií. Identifikovali špecifický aktívny stav mikroglie, ktorý bol spojený so zápalom. Vedci dali myšiam vdychovať xenónový plyn, ktorý zmenil stav ich mikroglií. Tento zmenený stav umožnil mikrogliám obklopiť, pohltiť a zničiť amyloidové usadeniny. Zmenila sa aj funkcia týchto mikroglií tak, že nespôsobili ďalší zápal.

Štúdia takisto naznačila, že inhalácia xenónu by mohla znížiť zmršťovanie mozgu (bežný znak Alzheimerovej choroby) a viesť k zvýšeniu podpory spojení medzi neurónmi. A u všetkých skúmaných myší boli markery nadmernej zápalovej reakcie znížené. Výskum naznačuje, že vdychovanie xenónu spúšťa zmenu aktívneho stavu mikroglie zo stavu počas Alzheimerovej choroby na stav pred Alzheimerovou chorobou.

Klinické skúšky na zdravých dobrovoľníkoch by sa mali začať tento rok. Ak sa tieto zistenia potvrdia, xenón by mohol ponúknuť úplne nový prístup k tejto chorobe. Išlo by o liečbu, ktorá nie je priamo zameraná na amyloid, ale skôr na obnovenie imunitnej reakcie mozgu, aby sa zabránilo všetkým deštruktívnym zmenám ochorenia.

Zdroj: sciencealert.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}