Vesmírna sonda NASA Parker je najrýchlejším objektom, aký kedy človek zostrojil

V posledných rokoch slnečná sonda NASA Parker neustále prekonáva svoje vlastné rýchlostné rekordy. A v nasledujúcom roku bude pokračovať v prekonávaní ďalších rekordov. Sonda agentúry sa postupne približuje k Slnku a počas každého preletu naberá väčšiu rýchlosť. V roku 2018, krátko po svojom štarte, sa sonda stala najrýchlejším objektom, aký kedy človek zostrojil, a do roku 2024 dosiahne neuveriteľných 692 000 kilometrov za hodinu. Takouto rýchlosťou by sa dalo dostať zo San Francisca do Washingtonu za 20 sekúnd. Nedávno sonda dosiahla rýchlosť 635 266 kilometrov za hodinu.

Parker vybavený hrubým tepelným štítom uskutočňuje prelety vonkajšou atmosférou Slnka, známou aj ako koróna. Je to prvá misia, ktorá sa dostala do koróny, a získané bezprecedentné údaje pomôžu vedcom predpovedať, ako erupcie zo slnečného povrchu ovplyvnia Zem, a odpovedať na výskumné otázky o slnečnom vetre. Výnimočná, zvyšujúca sa rýchlosť Parkera je nevyhnutnou súčasťou obehu okolo Slnka, gule z horúceho plynu, 333 000-krát hmotnejšej ako naša planéta. Rozhodujúce je, že keď sa pohybujete okolo takého masívneho a gravitačne silného objektu, naberiete veľkú rýchlosť.

Vesmírna sonda práve uskutočňuje svoj 17. obeh okolo Slnka, čo jej od roku 2018 umožnilo zvýšiť rýchlosť o viac ako 386 000 kilometrov za hodinu. A vo vesmíre tento pohyb nič nezastaví. Pri takejto rýchlosti sa sonda každé tri mesiace vydáva na novú obežnú dráhu, čo umožňuje jej prístrojom zhromažďovať množstvo informácií o slnečnom prostredí. Výskumníci majú niekoľko závažných otázok. Chcú vedieť, prečo sa slnečný vietor po opustení Slnka zrýchľuje a dosahuje rýchlosť až 3,2 milióna km/h.

Chcú pochopiť, prečo je koróna (ktorá dosahuje viac ako milión stupňov Celzia) oveľa horúcejšia ako povrch Slnka (má okolo 5500 stupňov Celzia). A chcú pochopiť, ako sa môže správať extrémne vesmírne počasie, spôsobené rôznymi typmi slnečných výbuchov, a ako môže v konečnom dôsledku ovplyvniť Zem. Obzvlášť hrozivá slnečná erupcia sa nazýva výron koronárnej hmoty. Dochádza k nemu, keď Slnko vymrští masu veľmi horúceho plynu (plazmy). Tieto udalosti môžu spôsobiť chaos v našich elektrických a komunikačných sieťach.

Výskumníci očakávajú, že sonda Parker vybavená prístrojmi na meranie a zobrazovanie slnečného vetra umožní lepšie predpovedať, kedy a kde môže nastať takýto silný výron. Keď výron vytryskne zo slnečného povrchu, musí prejsť viac ako 148 miliónov kilometrov, aby dosiahol Zem, ale cestou tento horúci plyn „nahromadí“ slnečný vietor pred sebou, čo ovplyvní čas jeho príchodu na Zem. Poznatky o tejto vesmírnej dynamike sú veľmi dôležité. Dobrá predpoveď vesmírneho počasia by umožnila energetickým spoločnostiam dočasne vypnúť napájanie, aby sa vyhli prepätiu z výronu koronárnej hmoty, ktoré by mohlo spôsobiť výpadok prúdu pre milióny ľudí.

Na okraji koróny je sonda vystavená brutálnemu teplu a žiareniu a v septembri 2022 preletela cez jeden z najsilnejších výronov koronárnej hmoty, aký bol kedy zaznamenaný. Napriek tomu zostáva vo výbornej kondícii. Vďačí za to najmä približne 11 cm hrubému uhlíkovému tepelnému štítu, ktorý je nasmerovaný na Slnko. Samotný štít sa zahrieva zhruba na 1370 stupňov Celzia, ale len pár centimetrov za štítom je prostredie prekvapivo príjemné. Väčšina prístrojov pracuje pri izbovej teplote.

Zdroj: mashable.com.