Výroba ocele pomocou vodíka drasticky zníži škodlivé emisie

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Linka v Zhanjiangu je v prevádzke od 23. decembra 2025.

• Vodík nahrádza koks v redukcii železnej rudy.

• Očakáva sa pokles emisií o 50–80 %.

Dekarbonizácia ocele znie ako slogan, kým sa nezačne počítať v gigatonách CO₂, ktoré oceliarstvo historicky produkuje cez koks, vysoké pece a energeticky náročné procesy. Zaujímavé na správe z Číny je, že nejde len o pilot, ale o zariadenie, ktoré má mať priemyselný rozmer a bežať v „plnej prevádzke“.

Interesting Engineering píše, že v meste Zhanjiang v provincii Guangdong sa dostala do plnej prevádzky prvá „miliónová“ linka na takmer bezuhlíkovú výrobu ocele, prevádzkovaná Baowu Steel, a plnú prevádzku dosiahla 23. decembra 2025. Podstata zmeny je v chémii a v tom, čím sa „vyberá“ kyslík z rudy.

Podľa Interesting Engineering linka využíva pokročilý vodíkový metalurgický proces elektrického tavenia, v ktorom vodík nahrádza tradičný koks ako hlavné redukčné činidlo. Keď namiesto uhlíka pracuje vodík, zásadne sa mení to, čo typicky končí ako oxid uhličitý v komíne, pretože veľká časť CO₂ pri klasickej redukcii vzniká priamo z uhlíkových reakcií.

V praxi to znamená prepojenie vodíkovej redukcie a elektrických pecí, ktoré majú byť označované ako „high-efficiency green electric furnaces“. Interesting Engineering tvrdí, že technické špecifikácie zo Zhanjiangu hovoria o znížení uhlíkových emisií o 50 až 80 % v porovnaní s konvenčnými procesmi vo vysokých peciach.

To je široký interval, ale zároveň ide o typické rozpätie pri porovnávaní rozdielnych energetických mixov a prevádzkových režimov. Najcitlivejšie sú ročné čísla, lebo práve tie ukazujú, či sa z technologickej ukážky stáva klimaticky relevantná výroba.

Interesting Engineering píše, že projekt by mal ročne zabrániť tomu, aby do atmosféry odišlo viac než 3,46 × 10⁹ kg uhlíkových emisií, pričom v tom istom texte sa objavuje aj citácia čínskeho zdroja, ktorý hovorí o znížení o viac než 3,14 × 10^9 kg ročne. Tento druh rozdielu je pri mediálnych prebratiach bežný, no podstatné je, že oba údaje sa pohybujú v ráde miliárd kilogramov ročne, teda v mierke, ktorá už zaujíma aj regulátorov a obchodné mechanizmy.

Zaujímavý je aj spôsob, akým sa tieto úspory prekladajú do predstavy pre verejnosť. V texte sa uvádza prirovnanie, že ročný efekt má byť ekvivalentom približne 2 000 km² lesa, čo je klasická komunikácia „uhlového“ prínosu cez obraz krajiny. 

To síce nie je technická metrika, ale ukazuje, že projekt je od začiatku formulovaný aj ako politicky a ekonomicky významný príbeh o priemysle, ktorý sa má meniť. Ekonomika je tu rovnako dôležitá ako ekológia.

Interesting Engineering explicitne spomína, že takáto výroba môže pomôcť obchádzať medzinárodné uhlíkové clá, napríklad mechanizmus EÚ CBAM, pretože umožní vyrábať oceľ s nižšou uhlíkovou stopou pre automobilový a high-end výrobný sektor. Ak sa oceľ začne oceňovať podľa uhlíka, „zelenšie“ technológie prestávajú byť len reputačný doplnok a stávajú sa cenovou výhodou.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Oceľ je základ ekonomiky a bez jej dekarbonizácie sa klimatické ciele lámu.

^{Zdroj: interestingengineering.com foto: depositphotos.com}