AI navrhla doteraz neznáme syntetické vírusy

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Výskumný ústav s pomocou umelej inteligencie po prvýkrát vytvoril životaschopný vírus, ktorý sa nevyskytuje v prírode.

• Model vygeneroval státisíce možných genómov, z ktorých šestnásť fungovalo v praxi pri nákaze baktérií.

• Úspešné syntetické vírusy dokonca prekonali prirodzenú odolnosť v dvoch rôznych kmeňoch laboratórnej baktérie.

Umelá inteligencia mala podľa všetkých pôvodných sľubov veľkých technologických firiem pomáhať primárne pri vývoji liečby ťažkých chorôb, s ktorými si ľudstvo doteraz vôbec nevedelo poradiť. Hoci tento ušľachtilý cieľ sa zatiaľ nepodarilo úplne naplniť, technológia si práve pripísala iný a nemenej významný míľnik. Výskumníci v laboratóriu úspešne použili AI na umelú výrobu úplne nových vírusových genómov.

Najprv detailne ju naučili presne rozpoznávať komplikovanú štruktúru DNA pri rôznych vírusoch bežne sa vyskytujúcich v prírode a následne jej zadali úlohu vytvoriť štruktúry pre celkom nové organizmy. Na tento účel poslúžil úzko špecializovaný jazykový model určený pre prácu s genómami s názvom Evo.

Keď tento systém vygeneroval príslušné možnosti, vedci následne fyzicky vytvorili presne tieto molekuly a vzápätí ich zlúčili so živými baktériami v skúmavkách. Výsledkom procesu bolo, že baktérie naozaj začali okamžite produkovať úplne nové vírusy, ktoré boli bez problémov schopné infikovať ďalšie baktérie a úspešne sa šíriť ďalej.

Novo vytvorený syntetický vírus podľa vyjadrení vedcov nepredstavuje žiadnu reálnu hrozbu pre zdravie ľudí, pretože dokáže ciele infikovať iba v prípade úzko vymedzených druhov baktérií. Tento stav bol od začiatku pevným zámerom výskumníkov, keďže softvérový model v pozadí pracoval výhradne s bezpečnými genetickými informáciami z relatívne neškodného vírusu známeho pod označením Phi X-174.

Model celkovo vygeneroval až 700 000 rôznych potenciálnych genómov, z ktorých vedci následne prísne vybrali len 300 najsľubnejších na reálne fyzické testovanie v uzavretom laboratórnom prostredí. Z tohto objemu stoviek návrhov sa nakoniec ukázalo ako plne životaschopných len šestnásť vírusov, čo predstavuje mimoriadne nízku percentuálnu úspešnosť.

Na druhej strane však tieto laboratórne varianty dokázali nečakane prelomiť a prekonať pevne zabudovanú odolnosť priamo v dvoch odlišných kmeňoch baktérie E. coli. Táto skutočnosť naznačuje, že výsledné formy vytvorené počítačom neboli len nejakými nepodarenými digitálnymi imitáciami prirodzene sa vyskytujúcich vírusov z voľnej prírody. 

Odborníci vo svojich článkoch upozorňujú, že hoci pokročilá technológia na tvorbu vírusov preukázateľne existuje, chýba jej dostatočná medzinárodná regulácia a bezpečné riadenie na nadnárodnej úrovni. Súčasné schválené vládne politiky v Spojených štátoch amerických napríklad plošne zakazujú vedcom vykonávať akékoľvek pokusy, ktoré by už existujúce biologické činitele urobili ešte viac nebezpečnejšími, avšak výskum založený na úplne novej umelej inteligencii nie je v textoch zákonov vôbec explicitne obmedzený.

Laboratórny výskum totiž nie je v súčasnosti nijako zakázaný, pokiaľ nezahŕňa konkrétny a už skôr existujúci rizikový biologický subjekt zo zoznamu, akým sú napríklad nebezpečné pravé kiahne. Ak však táto technológia vygeneruje a vytvorí úplne nový a škodlivý patogén bez historického záznamu, aplikácia a vynútenie súčasných preventívnych pravidiel zostáva nejasná.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Integrácia umelej inteligencie do syntetickej biológie odhaľuje medzery v medzinárodných reguláciách, keďže zákony nedokážu primerane kontrolovať digitálny vývoj neexistujúcich biologických hrozieb.

Zdroj: gizmodo.com foto: ChatGPT