SAMSUNG_062022 Advertisement SAMSUNG_062022 Advertisement SAMSUNG_062022 Advertisement

Čas vraj nemusí existovať. Vedci pripúšťajú aj túto možnosť

2

Vo svojej novej knihe Sam Baron, Kristie Miller a Jonathan Tallant z Austrálskej katolíckej univerzity tvrdia, že neexistencia času je otvorená možnosť, ktorú by sme mali brať vážne. Ako je to možné a čo by to znamenalo?   Za posledné storočie sme vesmír vysvetľovali dvoma fyzikálnymi teóriami: všeobecnou teóriou relativity a kvantovou mechanikou. Kvantová mechanika opisuje, ako veci fungujú v mikrosvete častíc a ich interakcií. Všeobecná relativita opisuje gravitáciu a pohyb objektov. Obe teórie fungujú veľmi dobre samy osebe, ibaže sú vo vzájomnom rozpore.

Vedci sa vo všeobecnosti zhodujú, že obidve teórie treba nahradiť novou, všeobecnejšou teóriou. Fyzici chcú vytvoriť teóriu „kvantovej gravitácie“, ktorá nahradí všeobecnú teóriu relativity a kvantovú mechaniku. Takáto teória by vysvetlila, ako funguje veľký obraz gravitácie v miniatúrnej mierke častíc. No ukazuje sa, že vytvorenie teórie kvantovej gravitácie je mimoriadne ťažké. Jeden z pokusov prekonať konflikt medzi týmito dvoma teóriami je teória strún. Tá nahrádza častice strunami vibrujúcimi až v 11 rozmeroch, čelí však ďalšiemu problému.

Teória strún poskytuje množstvo modelov, ktoré opisujú vesmír vo všeobecnosti podobný tomu nášmu, no v skutočnosti nedávajú jasné predpovede, ktoré by sa dali otestovať experimentmi, aby sa zistilo, ktorý model je ten správny. V 80. a 90. rokoch 20. storočia preto fyzici navrhli niekoľko nových matematických prístupov ku kvantovej gravitácii. Jedna z najvýznamnejších z nich je slučková kvantová gravitácia, ktorá predpokladá, že štruktúra priestoru a času pozostáva zo siete extrémne malých diskrétnych „slučiek“.

Pozoruhodný aspekt slučkovej kvantovej gravitácie je ten, že sa zdá, že úplne eliminuje čas. Vieme teda, že potrebujeme novú fyzikálnu teóriu na vysvetlenie vesmíru a že táto teória nemusí obsahovať čas. Predpokladajme, že sa takáto teória ukáže ako správna. Vyplývalo by z toho, že čas neexistuje? Je to zložité a závisí to od toho, čo rozumieme pod pojmom existencia.

Fyzikálne teórie nezahŕňajú ani stoly, stoličky či ľudí, no napriek tomu akceptujeme, že stoly, stoličky a ľudia existujú, pretože predpokladáme, že takéto veci existujú na vyššej úrovni, ako je úroveň, ktorú opisuje fyzika. No zatiaľ čo máme celkom dobrú predstavu o tom, ako môže byť stôl vyrobený z fundamentálnych častíc, netušíme, ako by sa čas mohol „vyrobiť“ z niečoho základného. Nedokážeme teda dobre opísať, ako sa čas vyskytuje, a nie je jasné, či môžeme jednoducho predpokladať, že čas existuje.

Tvrdiť, že čas neexistuje, je ako povedať, že neexistujú žiadne stoly. Pokúsiť sa zaobísť bez stolov, môže byť ťažké, ale orientovať sa vo svete bez času sa zdá priam katastrofálne. Celý náš život je postavený na čase. Plánujeme budúcnosť vo svetle toho, čo vieme o minulosti. Aký zmysel by malo konanie zamerané na budúcu zmenu, ak neexistuje žiadna budúcnosť? Aký zmysel má trestať niekoho za minulú činnosť, keď žiadna minulosť neexistuje? Zistenie, že čas neexistuje, by zrejme zastavilo celý svet. Nemali by sme dôvod vstávať z postele.

Z tejto dilemy však existuje východisko. Hoci fyzika môže eliminovať čas, zdá sa, že ponecháva nedotknutú príčinnú súvislosť, v ktorej zmysle jedna vec môže spôsobiť inú. Možno nám teda fyzika hovorí, že základnou črtou nášho vesmíru je príčinná súvislosť, a nie čas. A ak je to tak, konanie môže pretrvávať, pretože zmysel deja možno zrekonštruovať výlučne v kauzálnych termínoch.

Zdroj: science.howstuffworks.com.

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články

2 komentáre

ale no reakcia na: Čas vraj nemusí existovať. Vedci pripúšťajú aj túto možnosť

2.5.2022 09:05
Pan kolega a co ta vasa pouzita rychlost v ?
v=draha za CAS
Reagovať

Tak jasné, že slučka má hybnosť a polomer a čas nehrá rolu, len kauzalita, počítajme stredoškolsky: reakcia na: Čas vraj nemusí existovať. Vedci pripúšťajú aj túto možnosť

1.5.2022 16:05
čas tam nie je, zrýchlenie na kruhu slučky máme jednoducho a=v/r a sila je F=mv/r, kde m=p/v, teda F=p/r Pôsobiaca sila je teda len pomer hybnosti kauzality ku polomeru slučky. Predstavme si to teraz ale kvantovo maličké slučky, kde hybnosť zaniká, lebo poloha elektrónu v atóme je len štatistický náhľad skok alebo vzorka a polomer je miniaturistický, teda dostávame F=1/1 a čas na úrovni atómu zanikol. Dokázali sme takto, že v mikroslučkách z ktorých sa skladá vesmír čas neexistuje, len kauzalita alebo smer.
Reagovať

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať