Čína má senzory na odhaľovanie ponoriek schovaných aj hlboko pod hladinou

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Kvantový senzor meria nepatrné magnetické anomálie.

• Systém využíva atómy rubídia a mikrovlnné signály.

• Nové technológie dopĺňajú tradičné akustické sledovacie systémy.

Tradičná výhoda ponoriek spočíva v ich schopnosti pohybovať sa nepozorovane pod hladinou oceánu. Vojenské námorníctvo sa desaťročia spoliehali na akustické utajenie a technológie pohlcujúce zvuk. Čínski vedci však prichádzajú s novými postupmi, ktoré detekciu presúvajú do oblasti elektromagnetizmu.

Základom tohto prístupu je kvantový magnetický senzor využívajúci jav koherentného uväznenia. Zariadenie analyzuje oblaky atómov rubídia, ktorých energetické stavy reagujú na zmeny v okolitom magnetickom poli. Každý veľký kovový objekt pod hladinou nevyhnutne narúša prirodzené magnetické pole Zeme.

Počas testov pri meste Weihai namontovali výskumníci tento senzor na bezpilotný dron. Prístroj dokázal zmapovať magnetické anomálie simulujúce ponorku na ploche 400 x 300 metrov. Senzor dosiahol presnosť 0,849 nanotesla s konzistenciou meraní na úrovni 99,8 percenta.

Tieto parametre zodpovedajú citlivosti pokročilých systémov NATO, no pri nižších prevádzkových nákladoch. Okrem priamych magnetických anomálií vedci skúmajú aj takzvané Kelvinove vlny. Ide o slabé elektromagnetické stopy, ktoré plavidlo zanecháva pri pohybe vodivou morskou vodou.

Tradičné batériové drony majú obmedzený čas prevádzky a ich misia končí vybitím akumulátora. Model Foxtrot zo série Greyshark preto využíva na pohon vodíkové palivové články. Vďaka chemickej reakcii produkuje elektrinu tichšie než bežné motory, čo minimalizuje jeho akustickú stopu.

Tento dron s dĺžkou 7,92 metra dokáže potichu hliadkovať bez nutnosti vynorenia. Na palube nesie 17 aktívnych a pasívnych senzorov, vrátane optickej detekcie a lidaru. Tento komplexný balík dokáže vytvoriť mapu morského dna s rozlíšením 4,06 centimetra na pixel.

Ponorky ukryté v hĺbke 300 metrov doteraz unikali optickej aj akustickej detekcii. Elektromagnetické senzory však dokážu tieto plavidlá lokalizovať bez ohľadu na hĺbku ponoru. Takéto detailné zobrazenie a viacvrstvové snímanie umožňuje veliteľom odlíšiť skutočné hrozby od bežného oceánskeho odpadu.

Všetky zozbierané údaje z dronov, satelitov a morského dna sa následne spracúvajú v centrálnom systéme. Čína tento projekt syntézy dát označuje ako Deep Blue Brain. Systém využíva umelú inteligenciu na vytvorenie uceleného obrazu o podmorskom prostredí v reálnom čase.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Narušenie podmorského utajenia môže zmeniť globálnu námornú stratégiu.

Zdroj: interestingengineering.com foto: ChatGPT