Čína spúšťa masovú výrobu prvého nebinárneho AI čipu na svete

V prelomovom momente pre výpočtovú techniku, Čína spustila masovú výrobu prvého nebinárneho AI čipu na svete. Tento revolučný procesor bol vyvinutý tímom profesora Li Honggeho na Beihang University v Pekingu. Jeho základom je inovatívny hybridný binárno-stochastický logický systém, známy ako HSN (Hybrid Stochastic Number). Tento systém šikovne integruje presné binárne čísla s pravdepodobnostnými stochastickými hodnotami, čím prekonáva obmedzenia tradičných binárnych systémov.  

Tradičné binárne systémy čelia dvom hlavným prekážkam: "energetickej stene" (power wall), kde sú AI pracovné záťaže extrémne energeticky náročné, a "architektonickej stene" (architecture wall), kde alternatívne čipy často zápasia s integráciou do existujúcej polovodičovej infraštruktúry. Binárna logika je síce vysoko presná, ale vyžaduje značnú energiu na spracovanie dát. Naopak, stochastická logika, ktorá reprezentuje dáta ako frekvencie napäťových impulzov, spotrebuje menej energie, ale je menej presná a môže spôsobovať oneskorenia.

Hybridný systém HSN spája to najlepšie z oboch svetov, čím priamo rieši tieto problémy. Výsledkom je čip, ktorý výrazne zlepšuje energetickú účinnosť a zvyšuje robustnosť výpočtov ako aj odolnosť voči chybám. Čip je postavený na zrelých výrobných procesoch SMIC (Semiconductor Manufacturing International Corporation) 110 nanometrov a 28 nanometrov. Toto strategické rozhodnutie umožňuje Číne obísť americké obmedzenia na pokročilé technológie čipov (ako sú 5nm alebo 3nm) a zabezpečiť si autonómiu v sektore polovodičov.

Zatiaľ čo väčšina globálneho preteku v čipoch sa sústreďuje na dosiahnutie menších uzlov, Čína sa strategicky odkláňa od priameho "preteku v zmenšovaní uzlov" a namiesto toho sa zameriava na "inteligentnú architektúru". Tieto čipy sa už aktívne využívajú v rôznych aplikáciách, vrátane dotykových displejov (kde filtrujú šum pre plynulejšiu interakciu), letových riadiacich systémov (ponúkajú stabilnú navigáciu a odolnosť voči chybám, čo je kľúčové pre letectvo a obranu) a pokročilej priemyselnej automatizácie.

Čip tiež implementuje "in-memory computing" a SoC (System-on-Chip) dizajn, čo minimalizuje dátovú prevádzku medzi pamäťou a procesorom a umožňuje paralelné vykonávanie viacerých úloh. Tento čip nie je len technologickým pokrokom; predstavuje fundamentálnu zmenu v tom, ako môže byť navrhnutý AI hardvér.

Tým, že sa Čína zameriava na aplikovanú efektívnosť namiesto hrubej sily, inovuje v smere, ktorý sa málokto odvážil preskúmať. To má širšie politické a ekonomické dôsledky, pretože to mení dynamiku globálnej technologickej súťaže. Čína už len nedobieha, ale razí si inú cestu, čo môže viesť k diverzifikácii globálnych štandardov v AI hardvéri a potenciálne k vytvoreniu dvoch paralelných ekosystémov.  

Zdroj: scmp.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}