Demografické nožnice Slovenska sa nebezpečne otvárajú
Ekonomický prehľad OECD z júna 2026 hodnotí stav slovenskej ekonomiky, verejných financií, trhu práce a dlhodobé reformné riziká.
Najsilnejšie zistenie prieskumu je, že starnutie populácie nie je len sociálny problém, ale jadro možnej budúcej ekonomickej nestability Slovenska. OECD upozorňuje, že udržanie rastu a zdravých verejných financií si vyžaduje fiškálnu konsolidáciu, ktorá výslovne počíta s rýchlym starnutím populácie. Slovensko má zároveň čeliť slabému rastu, nízkej dôvere spotrebiteľov, stagnujúcemu exportnému trhu áut a potrebe zvyšovať zamestnanosť naprieč vekovými a sociálnymi skupinami.
Demografická projekcia je tvrdá: populácia vo veku 15 až 64 rokov sa má v rokoch 2025 až 2065 zmenšiť takmer o 30 %, zatiaľ čo počet ľudí nad 64 rokov má vzrásť o 52 %. To znamená menej pracujúcich na financovanie dôchodkov, zdravotníctva a sociálnych služieb. OECD preto varuje, že klesajúci podiel zamestnaných v populácii bude znižovať HDP na obyvateľa a zhoršovať primárne saldo verejných financií.
Kľúčová korelácia je medzi zamestnanosťou a dlhodobou udržateľnosťou životného komfortu. Ak sa nepodarí zvýšiť zamestnanosť žien, starších pracovníkov a Rómov, Slovensko bude musieť väčšiu časť stability riešiť škrtmi alebo daňami.
Najväčší potenciál nie je len v pôrodnosti alebo migrácii, ale v predĺžení aktívneho pracovného života. Reformy zapojenia starších pracovníkov by podľa OECD mohli zvýšiť HDP na obyvateľa o 1,9 % po desiatich rokoch a až o 8,4 % do roku 2060.
Druhým slabým miestom je nízke zapojenie žien po narodení detí. Slovensko má jednu z najdlhších rodičovských dovoleniek z krajín OECD a zároveň obmedzenú a drahú dostupnosť ranej starostlivosti. Náklady na celodennú starostlivosť o dieťa dosahovali v roku 2023 17 % priemernej mzdy, kým priemer OECD bol 9 %. To znižuje návrat rodičov, najmä matiek, do práce a dlhodobo oslabuje príjmy domácností aj daňovú základňu.
Najcitlivejší dopad na životný komfort príde cez zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť. OECD očakáva rast výdavkov na dôchodky, zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť počas najbližších dvoch desaťročí. Zvlášť rizikové je, že medzi nízkopríjmovými ľuďmi nad 65 rokov je podiel tých, ktorí hodnotia svoje zdravie ako zlé, najvyšší v OECD. Len 12 % starších ľudí s potrebou dlhodobej starostlivosti dostáva formálnu starostlivosť, takže dnešný model stojí najmä na neformálnej rodinnej pomoci, ktorá bude pri starnutí čoraz ťažšie udržateľná.
Záver je jasný: ak Slovensko nezvýši počet pracujúcich, nezlepší dostupnosť starostlivosti o deti, neudrží starších ľudí dlhšie v práci a nezefektívni zdravotníctvo, starnutie sa premietne do vyšších daní, slabších služieb alebo nižšieho rastu životnej úrovne. Udržateľnosť komfortu domácností tak nebude závisieť iba od výšky dôchodkov, ale od toho, koľko ľudí bude v ekonomike reálne vytvárať hodnotu.
Zobrazit Galériu
