CANON_leto2024 CANON_leto2024 CANON_leto2024

„Slnečník“ pripojený k asteroidu by nás mohol chrániť pred globálnym otepľovaním

0

Vedci sa pohrávajú s nápadom chrániť našu planétu pred slnečnými lúčmi pomocou akéhosi vesmírneho „dáždnika“, ktorý by pomohol v boji proti globálnemu otepľovaniu. Dôvod, prečo oxid uhličitý a iné skleníkové plyny prispievajú ku globálnemu otepľovaniu, je ten, že zachytávajú slnečné svetlo okolo našej planéty, ktoré by sa malo uvoľňovať späť do vesmíru, čo v konečnom dôsledku vedie k zvyšovaniu teploty. Na začiatku však teplo vytvára Slnko, a nie skleníkové plyny. To otvára myšlienku vytvoriť pre našu planétu umelý tieň.

István Szapudi, astronóm z Astronomického inštitútu Havajskej univerzity, teda vypracoval vlastný koncept “slnečníka”. Spočíval by v Lagrangeovom bode L1 medzi Slnkom a Zemou a hypoteticky by sa pripojil k sondám na pozorovanie Slnka alebo slnečného vetra, ako sú Solar and Heliospheric Observatory (SOHO) a Advanced Composition Explorer (ACE), ktoré tam sídlia dnes. Teoreticky by dostatočne veľký slnečný štít mohol účinne blokovať približne 1,7 % slnečného žiarenia na úrovni L1, čo by stačilo na to, aby sa zabránilo katastrofickému nárastu teploty na Zemi.

SAMSUNG_07M Advertisement

Akýkoľvek slnečný štít však bude musieť čeliť veľkej technickej výzve. Na úrovni L1 by naň pôsobila gravitácia Slnka aj Zeme a zároveň by bol vystavený neustálemu prívalu slnečného žiarenia. Fungujúce tienidlo by preto muselo byť masívne (vážiť milióny ton) a vyrobené z dostatočne pevného materiálu, aby zostalo neporušené na mieste A zatiaľ nemáme praktický spôsob, ako vyniesť na obežnú dráhu toľko materiálu.

Szapudi však navrhol obísť tento problém tým, že veľká časť materiálu by pochádzala z vesmíru – zo zachyteného asteroidu alebo dokonca z mesačného prachu. Táto hmota by teoreticky mohla slúžiť ako protizávažie pripevnené k oveľa menšiemu štítu s hmotnosťou len okolo 35 000 ton. V súčasnosti by bol aj takýto menší štít príliš ťažký na to, aby ho vyniesla raketa, ale Szapudiho štúdia, uverejnená v časopise Proceedings of the Natural Academy of Sciences, naznačuje, že s pokrokom v oblasti materiálov by sme to mohli zvládnuť za niekoľko desaťročí.

Zdroj: space.com.

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať