SAMSUNG 042024 Advertisement SAMSUNG 042024 Advertisement SAMSUNG 042024 Advertisement

„Slnečník“ pripojený k asteroidu by nás mohol chrániť pred globálnym otepľovaním

0

Vedci sa pohrávajú s nápadom chrániť našu planétu pred slnečnými lúčmi pomocou akéhosi vesmírneho „dáždnika“, ktorý by pomohol v boji proti globálnemu otepľovaniu. Dôvod, prečo oxid uhličitý a iné skleníkové plyny prispievajú ku globálnemu otepľovaniu, je ten, že zachytávajú slnečné svetlo okolo našej planéty, ktoré by sa malo uvoľňovať späť do vesmíru, čo v konečnom dôsledku vedie k zvyšovaniu teploty. Na začiatku však teplo vytvára Slnko, a nie skleníkové plyny. To otvára myšlienku vytvoriť pre našu planétu umelý tieň.

István Szapudi, astronóm z Astronomického inštitútu Havajskej univerzity, teda vypracoval vlastný koncept “slnečníka”. Spočíval by v Lagrangeovom bode L1 medzi Slnkom a Zemou a hypoteticky by sa pripojil k sondám na pozorovanie Slnka alebo slnečného vetra, ako sú Solar and Heliospheric Observatory (SOHO) a Advanced Composition Explorer (ACE), ktoré tam sídlia dnes. Teoreticky by dostatočne veľký slnečný štít mohol účinne blokovať približne 1,7 % slnečného žiarenia na úrovni L1, čo by stačilo na to, aby sa zabránilo katastrofickému nárastu teploty na Zemi.

SAMSUNG 042024 Advertisement

Akýkoľvek slnečný štít však bude musieť čeliť veľkej technickej výzve. Na úrovni L1 by naň pôsobila gravitácia Slnka aj Zeme a zároveň by bol vystavený neustálemu prívalu slnečného žiarenia. Fungujúce tienidlo by preto muselo byť masívne (vážiť milióny ton) a vyrobené z dostatočne pevného materiálu, aby zostalo neporušené na mieste A zatiaľ nemáme praktický spôsob, ako vyniesť na obežnú dráhu toľko materiálu.

Szapudi však navrhol obísť tento problém tým, že veľká časť materiálu by pochádzala z vesmíru – zo zachyteného asteroidu alebo dokonca z mesačného prachu. Táto hmota by teoreticky mohla slúžiť ako protizávažie pripevnené k oveľa menšiemu štítu s hmotnosťou len okolo 35 000 ton. V súčasnosti by bol aj takýto menší štít príliš ťažký na to, aby ho vyniesla raketa, ale Szapudiho štúdia, uverejnená v časopise Proceedings of the Natural Academy of Sciences, naznačuje, že s pokrokom v oblasti materiálov by sme to mohli zvládnuť za niekoľko desaťročí.

Zdroj: space.com.

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať