Editorial: Homo Sapiens Digitalis
Ľudský druh sa neustále vyvíja v dôsledku zmien prostredia, spoločnosti a technológií. Z nich zatiaľ aktuálne najväčší vplyv majú na nás internet a smartfón. Vidíme to všade a dennodenne okolo seba, s telefónom vstávame aj zaspávame, neustále sledujeme stav inboxu, lajky a nové storky na IG a FB, počúvame podcasty, scrolujeme zábavné videá, hráme hry alebo sa „vykecávame“ cez IM s virtuálnymi „priateľmi“.
Odpojili sme sa sami od seba, od sveta okolo, od prírody. Myšlienky a naša pozornosť blúdia niekde vo virtuálnom priestore, a to ešte ani nie sme v metaverze alebo inej verzii VR. A hoci smartfóny tu máme len nejakých 30 rokov, masívnejšie možno zhruba 20 rokov, následky sa na nás prejavujú už teraz: poruchy spánku, obezita, zvýšený krvný tlak, oslabená regulácia stresu, poruchy zraku, zápaly šliach na rukách, bolesti hlavy a krčnej chrbtice atď.
Podľa nedávnej štúdie bude viesť nadmerné používanie technológie aj k abnormalitám ľudského tela. Neustále pozeranie do smartfónu vyvoláva napätie v rôznych častiach tela, čo časom spôsobuje klenutý chrbát a vychýlenie chrbtice. Hodiny strávené pozeraním dole na telefón namáhajú krk a narušujú rovnováhu chrbtice. V dôsledku toho musia svaly na krku vynaložiť väčšie úsilie, aby podopreli hlavu. Syndróm kubitálneho tunela, známy aj ako „textový pazúr“, čo je porucha nervov v lakti, ktorá spôsobuje necitlivosť prstov, je ďalší znak, ktorý možno pozorovať ako dôsledok dlhodobého používania smartfónu. Štúdia ďalej tvrdí, že budúci ľudia budú mať silnejšiu lebku, ktorá bude chrániť ich mozog pred žiarením zo smartfónov, a druhé viečka, chrániace ich oči pred nadbytkom modrého svetla z obrazovky. To s tými druhými viečkami sa mi zdá ako úlet, hoci ktovie, ale to, že budeme hrbatejší a s divným úchopom prstov, je asi dosť pravdepodobné.
A to je len začiatok. Technológie blízkej budúcnosti smerujú k zdokonaľovaniu ľudí tak, aby boli múdrejšími, silnejšími a zdravšími. Obrovské balíky peňazí sa investujú do vývoja technológií, ktoré dokážu spomaliť alebo zvrátiť starnutie, výrazne zvýšiť inteligenciu alebo zdokonaliť telo. Už teraz sú k dispozícii nástroje, ako sú liečba kmeňovými bunkami, úprava epigenómu technológiou CRISPR-Cas, biohacking atď. To spôsobí ešte väčšie sociálne rozdiely v spoločnosti. Nebudú len chudobnejší a bohatší. Ten, kto na to bude mať, si dokúpi „upgrade“ na vyššie IQ, silnejšie telo alebo dlhší život. Alebo úplne nové schopnosti, rozširujúce moduly, senzory a akčné moduly vo verzii kyborga. Podoby, resp. verzie existencie ľudí sa výrazne zmenia, pribudne viacero typov „človeka“, ktoré budú existovať paralelne. Teda ak sa to človekom bude dať ešte nazvať.
Tím vedcov zo Spoločnosti Maxa Plancka nedávno ohlásil zásadný posun v oblasti „organoidov“, čo sú syntetické biologické konštrukty, ktoré napodobňujú ľudské orgány. Vedci ich pestujú programovaním zhlukov kmeňových buniek. Novinka sa týka vývoja „vonkajšej radiálnej glie“, čo je typ kmeňovej bunky zodpovednej za spôsob, ako sa vyvíjajú mozgové hemisféry. Časom by tento výskum mohol viesť k robustnejším mozgovým kultúram a jedného dňa k vytvoreniu syntetického ľudského mozgu. Keď sa dopracujeme k všeobecnej umelej inteligencii a rozhrania mozog – počítač dokážu interpretovať „jazyk“ mozgu, vzniknú nové bytosti, ktoré zatiaľ nevieme ani pomenovať.
Hovorí sa aj o emulácii mozgu, kde sa skenuje mozog na bunkovej úrovni a potom sa rekonštruuje ekvivalentná neurónová sieť v počítači, čím vznikne jeho čisto softvérová verzia. A načo by niekomu mohla byť jeho softvérová verzia? Napríklad na zvýšenie šance na nesmrteľnosť vytvorením svojich kópií a záloh. Alebo na to, aby sa jeho virtuálne JA mohlo bez obmedzenia preháňať po internete. Takáto virtuálna bytosť má množstvo výhod, na svoju existenciu potrebuje iba elektrickú energiu a HW za pár eur. Dokáže sa vyvíjať omnoho rýchlejšie, stačí len stiahnutie aktualizácie softvéru. A je nesmrteľná, teda pokiaľ niekto nevypne ističe a neodpojí záložné zdroje dátového centra. No aj v takom prípade sa môže aktivovať kópia z cloudu niekde na opačnom konci zemegule.
Neviem, ako vám, ale mne sa naša súčasná hmotná realita pozdáva omnoho viac a chcem si ju užívať naplno, pokiaľ sa len bude dať. Chcem zažívať prebúdzanie prírody na jar a sfarbovanie listov na jeseň, kúpanie sa v horúcom lete, ale aj prechádzky v hmle či štipľavý mráz v zime. Chcem stretávať reálnych ľudí, vnímať pohľady očí, vidieť úsmevy, slzy šťastia aj smútku, dojatia, teda všetko to, čo patrí k životu. Chcem ochutnávať dobré jedlá, cítiť vône a skúmať pachy, tešiť sa z farieb a hudby, chcem skákať, behať, učiť sa nové veci. Tak sa tešme zo života, aký máme, a ďakujme za to, čo máme.
Zaujímavé čítanie vám želá
