Editorial: Od rodinnej televízie k digitálnej izolácii
Pamätáte si ešte časy, keď sa celá rodina stretla večer v obývačke a spoločne pozerala telku? Nebolo to o nekonečných možnostiach výberu, ale o spoločnom zážitku. Či už to bola nedeľná rozprávka, večerné správy, alebo populárny seriál, televízia vytvárala rytmus rodinného života. Potom prišli streamovacie služby ako Netflix, HBO Max či Disney+, ktoré nám dali slobodu rozhodovať o tom, čo a kedy budeme sledovať. Komfort a výber sa rozšírili, no tradičný spoločný televízny rituál sa začal vytrácať. Rodiny sa začali postupne rozdeľovať – niekto pozerá seriál v obývačke, iný si pustí film na tablete v izbe.
A teraz? Dnes sme svedkami ďalšej transformácie. Obývačka nefunguje ako centrum spoločnej zábavy, ale skôr ako miesto, kde každý člen rodiny trávi čas vo svojom vlastnom izolovanom digitálnom svete. Namiesto spoločného sledovania filmu sa rodičia venujú e-mailom, tínedžeri skrolujú TikTok, mladšie deti pozerajú videjká na YouTube alebo hrajú online hry. Algoritmy sociálnych sietí a aplikácií nám servírujú personalizovaný obsah, ktorý je presne šitý na mieru našim záujmom – a čo je dôležitejšie, našej neurochémii. Dopamínové impulzy z lajkov, followerov, počtu videní, zásahov a víťazstiev v hrách nás udržiavajú prilepených k obrazovkám, čím sa zvyšuje naša závislosť od týchto platforiem.
Dopamínová závislosť je kľúčový faktor, ktorý poháňa súčasnú digitálnu ekonomiku. Každý lajk, notifikácia či nový príspevok na sociálnych sieťach vytvára v mozgu rovnaký chemický impulz ako malé víťazstvo alebo odmena. A keďže mozog túži po ďalšej dávke, stávame sa stále viac a viac pripútanými k obrazovkám.
Ak sa dnes zdá, že sme už na hranici digitálnej závislosti, realita je taká, že sa len blížime k ďalšej fáze. Budúcnosť bude ešte realistickejšia, interaktívnejšia a zábavnejšia. Technológie ako virtuálna realita (VR), rozšírená realita (AR) a metaverzum nám umožnia úplne sa ponoriť do digitálnych svetov. Predstavte si, že namiesto pozerania filmu budete jeho súčasťou – budete kráčať po uliciach futuristického mesta alebo bojovať po boku svojich obľúbených hrdinov. Náhlavné súpravy, emulátory hmatu či pohybu a neuroimplantáty môžu stimulovať naše zmysly a mozog, čím poskytnú ešte intenzívnejší zážitok. Predstavte si, že v budúcnosti nebude potrebný dokonca žiadny headset ani obrazovka – digitálny svet sa bude premietať priamo do vašej mysle. Psychoaktívne látky alebo technológie stimulujúce mozog by mohli byť ďalším krokom, ktorý nám umožní ešte „vylepšiť“ naše vnímanie reality. Bude to niečo ako dobrovoľné „hacknutie mozgu“, ktoré zvýši koncentráciu, eufóriu alebo pocit ponorenia sa do digitálneho sveta. To by znamenalo ešte hlbšiu formu úniku zo skutočného sveta do umelo vytvorených realít. Realita ako vystrihnutá z sci-fi filmu Total Recall (btw z roku 1990...).
Takýto vývoj budúcnosti zábavy je veľmi pravdepodobný a môže to mať vážne dôsledky. Čím realistickejšie a intenzívnejšie zážitky budú, tým väčšia bude naša závislosť od nich. Dopamínové cykly budú ešte silnejšie, čo môže viesť k úplnej sociálnej izolácii, poklesu mentálneho zdravia a strate kontaktu s reálnym svetom. Ak každý člen bude žiť vo svojom vlastnom digitálnom svete, rodiny ako spoločenské jednotky by sa mohli úplne rozpadnúť. A to je dosť pochmúrna vízia.
Pri všetkých výhodách, ktoré technológie prinášajú, je dôležité vedieť sa chrániť pred tým, aby nás úplne neovládli. Najdôležitejšie je vedome si nastavovať limity času stráveného pri obrazovkách. Existujú napr. aplikácie, ktoré sledujú čas používania zariadení a pomáhajú nastaviť si hranice. Určite pomôžu spoločné aktivity, ktoré znovu prepoja rodinu, partnerov či priateľov aj bez technológií – hry, šport, turistika alebo jednoducho spoločné rozhovory. Kľúčové je aj pochopenie, ako technológie ovplyvňujú naše mozgy. Povedomie o dopamínových cykloch a závislosti môže pomôcť pri lepšom rozhodovaní, či chceme byť ovládaní algoritmami, alebo si chceme zachovať osobnú slobodu, mentálne aj fyzické zdravie a funkčné zdravé vzťahy.
Z verejne dostupných prieskumov ešte dopĺňam na záver zopár zistení. Sociálne siete a hry aktivujú dopamínové dráhy v mozgu podobne ako iné formy závislosti. Dlhodobé vystavenie tomuto typu stimulácie môže viesť k poklesu citlivosti na dopamín, čo zvyšuje potrebu intenzívnejšej stimulácie. Medzi tínedžermi, ktorí trávia viac ako 5 hodín denne na sociálnych sieťach a online hrách, je o 70 % vyššia pravdepodobnosť výskytu depresie alebo samovražedných myšlienok. V krajinách, kde je rozšírená závislosť od hier a sociálnych sietí, sa počet hospitalizácií pre psychické problémy za posledných 5 rokov zvýšil o 30 %. A čaká nás ďalšia fáza, ktorá bude ešte realistickejšia, interaktívnejšia a zábavnejšia...
Zaujímavé čítanie marcového vydania vám praje
Úvodný obr zdroj: StockSnap (pixabay.com)
