Editorial: Reboot
Korona v plnej nahote odhalila naše slabiny. Ukázala, ako nefunguje centrálne riadenie krajiny, ako samosprávy dokážu pružnejšie reagovať na svoje lokálne potreby. Ako zlyhávajú demokratické princípy, keď jeden premiér s nezvládnutým egom môže manipulovať celý národ. Ako kolabuje vzdelávanie, vďaka čomu budú naše deti, s prepáčením, „hlúpejšie“, menej vzdelané a podstatne horšie pripravené na život.
Korona nás „prevetrala“ aj v osobnej rovine. Pod tlakom okolností sa ukazujú osobné a vzťahové zlyhania, prichádzajú finančné problémy, výpovede a zatváranie firiem. A s tým vychádzajú na povrch aj naše tienisté aspekty. Strachy, hnev, pocity samoty, úzkosti, obavy z budúcnosti...
Korona nás zavrela v našich bytoch a domovoch, aby sme premýšľali nad sebou a nad svetom, v ktorom chceme v budúcnosti žiť. Môžeme sa proti tomu búriť, hnevať, protestovať, ale to je tak asi všetko. Môžeme sa tomu poddať, odovzdať sa „osudu“ a „nejako to už dožiť“. Alebo môžeme túto krízu využiť ako príležitosť na zmenu, ku ktorej by sme sa za bežnej situácie asi nedokopali alebo by trvala veľmi dlho. My však veľa času nemáme. Vývoj technológií exponenciálne rastie, má dosah na všetky aspekty nášho života vrátane toho osobného a toto prepojenie bude už len hlbšie a intenzívnejšie. Vývoj spoločnosti, ale aj ten náš osobný však má lineárny charakter, z čoho vyplýva zrejmý rozpor a potenciál na vznik konfliktov a krízových scenárov. Niektoré z nich už máme tu (klimatické zmeny) a niektoré sú za dverami (robotizácia a automatizácia pracovných pozícií).
Ak chceme zmeniť svet okolo seba, najprv musíme zmeniť samých seba. Stará známa pravda. Porozmýšľajme nad svojimi prioritami, nad svojimi hodnotami, nad tým, čo nás robí šťastnými. Ako by sme mali zmeniť svoje správanie, svoje denné rutiny, aby sme sa fyzicky aj psychicky cítili lepšie. Niekedy pritom stačia úplne jednoduché veci. Napríklad dodržiavať pitný režim, mať dostatok pohybu, nezabúdať na hlboké pravidelné dýchanie, ak máme sedavé zamestnanie, dopriať si kvalitný spánok, zdravú stravu, nevenovať svoju pozornosť zbytočným alebo negatívnym informáciám a ľuďom. Strážiť si myšlienky a upratať svoje emócie atď. Poviete si možno, že sú to hlúposti alebo v lepšom prípade maličkosti. No ak si ich človek osvojí a začlení do každodenného života, ten je zrazu ľahší, príjemnejší a veselší.
A venovať sa aktivitám, ktoré nás napĺňajú a robia šťastnými. Pre niekoho to je rodina, pre iného dobrovoľníctvo, cvičenie jogy alebo vzdelávanie seba či druhých. Alebo rozbehnutie vlastného startupu alebo eko projektu, napríklad na zníženie dôsledkov klimatických zmien, hoci aj na lokálnej úrovni vysádzaním stromčekov. Alebo vymýšľaním nových užitočných pracovných pozícií, ktoré nebudú ohrozené nástupom robotizácie. Takéto aktivity treba robiť vedome a pravidelne.
Našou kľúčovou úlohou by mal byť osobnostný rozvoj samého seba. Najprv si musíme upratať pred vlastným prahom a potom sa môžeme pustiť do sveta okolo. Našu planétu aj celú spoločnosť čaká obrovské množstvo výziev, popri ktorých bude súčasná koronakríza len krátka, trochu nepríjemná epizódka. Či už to je spomínaný exponenciálny vývoj technológií, blížiaca sa finančná a hospodárska kríza, už prítomná klimatická kríza, prehlbovanie majetkových rozdielov medzi spoločenskými vrstvami, snahy autoritatívnych systémov o špehovanie vlastných občanov a obmedzovanie ich osobnej slobody, spoločenské dosahy umelej superinteligencie a autonómnych robotov, využívania génovej manipulácie na „výrobu“ ľudí so superschopnosťami a s tým súvisiace ďalšie rozdeľovanie spoločnosti atď.
V tejto súvislosti kamarát Juraj Bednár napísal výborne vizionárske dielo Veľký reštart. Odporúčam ho každému, kto sa chce zorientovať v tejto veľmi špeciálnej dobe a pripraviť sa na zmeny, ktoré nás všetkých čakajú. Juraj je jadrom etický hacker, ale jeho perimeter záujmov je omnoho širší – od paralelnej ekonomiky cez biohacking, etiku, kryptomeny, energetickú nezávislosť až po hydropóniu, čajovú kultúru atď. Neviem, či existuje nejaká oblasť, v ktorej by nebol zorientovaný. Má za sebou množstvo úspešných projektov v rôznych oblastiach a nie je to len teoretik. To, o čom píše, má odskúšané a prežité. Poznám ho už viac ako dvadsať rokov, kedysi pre nás veľa písal, najmä o Linuxe a používaní open source SW. Aj teraz mi napísal veľmi trefné venovanie do knihy: „Martinovi k (re)štartu sveta, nech nabootuje lepší“ 
K tomu už asi niet čo dodať, tak čítajte, rozmýšľajte a nabootujte aj vy ten svoj!
Zaujímavé čítanie februárového vydania a všetko dobré v novom roku vám praje
