Editorial: Školstvo nepotrebuje reformu, ale revolúciu
Naše školstvo potrebovalo reformu ako soľ už dávno. Do toho prišla pandémia, ktorá situáciu ešte viac skomplikovala, hoci priniesla aj pozitívne momenty, ako napr. „prekvapujúce“ odhalenie, že vzdelávať sa dá aj na diaľku. A aby toho nebolo málo, školopovinná mládež čelí aj negatívnym aspektom rozmachu technológií. Tie nám v mnohých oblastiach zjednodušujú a spríjemňujú život, ale spôsobujú aj to, že deti a mládež menej čítajú, menej si rozvíjajú predstavivosť, sú pohodlnejšie, je ťažšie zaujať ich pozornosť, sú menej odolnejšie popasovať sa s prekážkami, sú menej vytrvalé, strácajú zmysel pre svoje povinnosti, stiera sa im rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom, nemajú vybudované kritické myslenie atď. Je toho veľmi veľa a ani len srnka netuší, aký dosah to bude mať na ich psychiku, osobnosť a celkovú schopnosť popasovať sa so životom, keď raz vyrastú. No aby bolo jasné, nie je to vina detí, sú skôr obeťou doby, v ktorej žijeme. A je na nás „dospelákoch“, ako im s tým pomôžeme.
Reforma vzdelávania, ktorá by reflektovala skúsenosti z minulosti, zľahka oprášila zastarané metodiky a zaktualizovala kurikulá, zďaleka nestačí. Potrebujeme úplne nový systém, ktorý by vedel pružne reagovať na aktuálne zmeny, trendy, ale aj predpokladaný budúci vývoj. Nepasujem sa za odborníka na metodiku vzdelávania, na to tu máme samostatné inštitúcie, iba sledujem, čo sa deje vo svete, kam to smeruje, a desí má naše zaostávanie, ktoré sa stále zväčšuje. Pripájam pár myšlienkových námetov.
Škola by mala byť hlavne miestom na praktické úlohy, socializáciu a doučovanie. Pozrieť si prednášku o tom, ako funguje parný stroj, alebo o histórii Rímskej ríše si môžu deti aj doma zo záznamu. A keď niečomu nerozumeli, môžu si ju opakovane prehrať. Nie je nevyhnutné, aby si každý dejepisár robil vlastnú verziu rozpadu Rímskej ríše. Stačí, keď sa urobí výber tých najlepších z celého Slovenska alebo hoci aj sveta. Zaujímavé, multimediálne, spracované formou, ktorá deti osloví, a jazykom, ktorému rozumejú. Nedávno som si pozrel takéto vzdelávacie video s animáciou o veľkom sťahovaní národov v Európe od známeho youtubera a dozvedel som sa mnoho aj pre mňa nových a zaujímavých faktov. A bolo to svižné, zábavne a výživné. To neznamená, že by sa z youtuberov mali stať učitelia a naopak, ale minimálne by sa mohli nimi inšpirovať.
Úloha učiteľa je extrémne dôležitá, ale treba si súčasne priznať, že nie každý učiteľ je taká silná osobnosť, že si dokáže získať priazeň a strhnúť pozornosť študentov tak, aby v nich prebudil záujem o predmet a naozaj prispel k formovaniu jeho vzdelania a celej osobnosti. Mal som to šťastie, že som zažil takých učiteľov, ale bolo ich naozaj len pár, možno dvaja či traja. Za celú éru základnej, strednej aj vysokej... A priznám sa, že aj ja som sa za svojej éry na hodinách väčšinou nudil, bolo to najmä o memorovaní, prepisovaní výkladu do zošita, strese z písomiek a skúšok. Samozrejme, s výnimkou pár spomenutých učiteľov, na ktorých hodiny som sa vyslovene tešil.
Tak ako by malo vo vzdelávaní skončiť memorovanie nepotrebných faktov, malo by skončiť aj opakované prezentovanie stále rovnakých lekcií zo strany učiteľov. Na to môžu slúžiť spomínané výberové špičkové lekcie, prezentácie, ktoré môžu pripraviť tí najlepší pedagógovia, tvorcovia obsahu, grafici, animátori, zvukári atď. Vytvorené raz a pre všetkých. Učitelia by sa mali pretransformovať skôr na asistentov pre žiakov, ktorí potrebujú individuálne dovysvetliť látku, výchovných poradcov a osobnostných mentorov.
Pandémia nám priniesla hybridný model vzdelávania, ten by sa mal zachovať, aj keď pandémia pominie. Samozrejme, treba doriešiť, aby všetci mali rovnaký prístup k notebookom alebo tabletom a internetu, ale to je v pohode riešiteľné. Len to chce drive riešiť veci, a nie iba o tom rozprávať.
Obrovský potenciál vo vzdelávaní má umelá inteligencia. No nielen v tom, aby sa ju študenti naučili ovládať a používať na svoje lepšie uplatnenie na trhu práce. Dala by sa využiť aj v rámci testovania študentov, upozorňovania na ich slabé a silné stránky, problémy, typológiu, odporúčania vhodných predmetov či predpovedania uplatnenia sa na trhu práce.
Umelá inteligencia by sa mohla využiť aj v lepšom dohľade pri dištančných testoch a skúškach tak, aby všetci študenti mali rovnaké spravodlivé podmienky. Skončiť by sa tak mohlo aj nekonečné opravovanie písomiek, lebo online testovanie poskytne výsledky hneď aj s progresom oproti minulosti a odporúčaniami, na čo sa sústrediť v budúcnosti.
Je toho veľmi veľa, čo by sa dalo a malo zmeniť na vzdelávaní. Doba si vyžaduje iný prístup ako opatrnú „reformu“. Chce to odvahu prekopať celý systém od základov a pustiť doň čerstvý vietor.
A ešte jedno odporúčanie pre rodičov. Nespoliehajte sa na to, že škola namiesto vás pripraví vaše deti na život. Sú to vaše deti a vaša zodpovednosť. A vaša budúcnosť. Tak nám v tom všetkým držím palce.
Zaujímavé čítanie vám praje