Editorial: Všetko zlé je na niečo dobré
Keď prišla pandémia, zrazu sa zo dňa na deň našli riešenia na požiadavky, ktoré sa dlho neriešili, ignorovali alebo odkladali. Napríklad mnoho firiem síce už v nejakej podobe umožňovalo svojim zamestnancom fungovať aj v režime home office, ale väčšina sa tejto forme bránila. Obávali sa straty kontroly, zníženia produktivity práce, efektivity, možného úniku citlivých dát atď. Prišla však pandémia, nedala im veľmi na výber a home office chtiac-nechtiac museli zaviesť.
Všetci sme si prešli hľadaním toho správneho modelu režimu, ako fungovať aj z domu, ako pracovať v domácom prostredí, kde je veľa vyrušujúcich podnetov a ktoré láka venovať sa aj iným aktivitám ☺ a kde netreba chodiť nahodený v obleku či namaľovaný a s upravenou frizúrou v prípade žien. No našli sme ho a je to fajn. Plný alebo čiastočný home office poskytuje väčšiu voľnosť, flexibilitu a pokoj na prácu, na druhej strane vyžaduje aj väčšiu zodpovednosť a disciplínu. Rovnako tak museli hľadaním toho správneho prístupu prejsť aj nadriadení pracovníci, manažéri, team lídri.
Nedávno som sa rozprával s top manažérom veľkej zahraničnej korporácie a vyrozprával mi, čím si musel prejsť cez pandémiu. Strata priameho osobného kontaktu s podriadenými kolegami viedla k enormnému nárastu práce a času stráveného na nekonečných videomítingoch, často aj paralelne bežiacich naraz, na agende spojenej s reportovaním, manažovaním úloh, riešením problémov atď. Po pár mesiacoch rapídne zvýšenej záťaže to organizmus nevydržal a zdravie skolabovalo. Ďalších pár mesiacov sa dával dokopy a vtedy prehodnotil svoje priority, ale aj prístup k členom jeho tímu. Kým predtým to bol racionálny perfekcionista, ktorý tvrdo vyžadoval výsledky, dodržiavanie termínov, kontroloval plnenie úloh, musel o všetkom vedieť atď., po osobnom resete zmenil svoje nastavenie. Začal viac dôverovať ostatným kolegom, začal sa s nimi rozprávať, pýtať sa, ako doma zvládajú zmenenú situáciu, čo ich trápi, čo by ich potešilo, pomohlo a pod. A urobil zmeny. Jednému kolegovi umožnil, aby si cez obed mohol zobrať dvojhodinovú prestávku, počas ktorej si mohol ísť zabehať. Mladej mamičke zase umožnil, aby v dni, ktoré nemala vykryté školskými krúžkami, sa mohla venovať poobede deťom. Samozrejme, termíny a úlohy museli byť dodržané a splnené. Investovaná dôvera sa mu vrátila v podobe spokojnejších a šťastnejších zamestnancov a menšom strese preňho samého.
Podobne to je aj so súčasným vojenským konfliktom na Ukrajine a našou závislosťou od energií z Ruska. Dlhodobo sa vedelo, že nie je zdravé byť závislým od jedného dodávateľa, od jedného zdroja, ale neriešilo sa to. Teraz sa to ako následok geopolitickej krízy konečne rieši, ale nemalo by sa to skončiť iba pri presmerovaní sa na iné zdroje plynu, ropy a jadrového paliva. Nasledovať by mala komplexná reštrukturalizácia energetiky, dopravy a priemyslu, osobitne so zameraním na bezuhlíkové energetické nosiče. Za rohom totiž číha ďalšia výzva v podobe klimatickej krízy, ktorá je už rozbehnutá a je len na nás, či budeme so zmenami otáľať len preto, že sú náročné, drahé, zložité. Alebo počkáme, až kým extrémne klimatické zmeny udrú naplno, potom sa spamätáme a opäť chtiac či nechtiac tie veľké zmeny budeme musieť tak či tak urobiť. Zdravotný kolaps je náročná udalosť v živote človeka, ale je to nič oproti kolapsu celej planéty. A jeho následky sa nedajú zvrátiť za pár mesiacov.
Rovnako tak by našou stratégiou mala byť čo najväčšia energetická a potravinová sebestačnosť. Na Slovensku máme v porovnaní s ostatnými krajinami ešte ako-tak dobrý energetický mix a sme zatiaľ viac-menej sebestační, ale to sa odstavením uhoľnej elektrárne v Novákoch a znižovaním výroby z vodných elektrárni vplyvom sucha, ale najmä reštrukturalizáciou priemyslu a dopravy smerom k väčšiemu využívaniu elektrickej energie môže výrazne zmeniť. A aj sa zmení. Tu sa ponúka omnoho väčšie využívanie geotermálnej energie, na ktoré máme na Slovensku výborné podmienky. A oveľa väčšie využívanie solárnej energie, na ktoré tlačí aj EÚ tak, aby pomaly na každej streche boli fotovoltické panely. A samozrejme, aj jadrovej, ktorá je v súčasnosti podstatne bezpečnejšia ako kedysi.
V oblasti potravinovej sebestačnosti sme úplne zraniteľní. Je nepochopiteľné, prečo sú na Slovensku lacnejšie zemiaky z Francúzska a maslo z Poľska. Aj keď sme v EÚ, kde platí voľný obeh tovaru a služieb a je zakázane obmedzovať ich vstup na trh z iných krajín, štát má v rukách nástroje na subvencovanie tých komodít, ktoré sú pre krajinu strategicky dôležité. Ale to začneme riešiť opäť možno až po tom, ako sa pod vplyvom súčasného konfliktu ukážu výpadky v zásobovaní potravinami. Keby aj, tak sa z toho aspoň poučme a urobme dodatočné potrebné opatrenia.
A takto by sme mohli pokračovať ďalej a rozobrať si zdravotníctvo, školstvo, demografické trendy atď. a apelovať na to, aby sa veci riešili v predstihu, a nie až vtedy, keď sa problémy ukážu v plnej nahote. Ale to by sme museli byť dostatočne vedomí, akční a rozmýšľať trošku dopredu. Tak nám v tom držím palce.
Zaujímavé čítanie júnového vydania vám praje
