Editorial: Žijeme v simulácii alebo realite?

V čase písania tohto editoriálu je leto ešte v plnom prúde, a tak si dovolím menší myšlienkový úlet ☺.

Objavilo sa už viacero hypotéz o tom, že žijeme v počítačovej simulácii, že celá naša realita je vlastne len virtuálna, ale generovaná v takej kvalite, že dokáže oklamať všetky naše zmysly tak, že ju vnímame ako reálnu. Pri súčasnom stave techniky to nie je zatiaľ možné, ale azda už nie je ďaleko doba, keď to na úrovni jedinca možné bude. Nie „oklamaním“ zmyslových receptorov, ale priamo na vstupno-výstupnom rozhraní nervovej sústavy (Neuralink a spol.). Existuje kopec sci-fi filmov na túto tému, ako Matrix, Total Recall, Lawnmover a pod.

Ako však vytvoriť virtuálnu simuláciu pre celú spoločnosť, pre celú planétu? Kto by ju vytvoril a na aký účel? Ako vyzerá svet mimo tejto simulácie a kam to celé smeruje? Nechcem sa dotknúť žiadnych náboženských skupín, ktoré majú v tejto otázke jasno, aj ja mám v tejto oblasti svoj svetonázor. Ide len o myšlienkovú úvahu na odľahčené letné obdobie... ☺

Vychádzam z predpokladu, že naša planéta naozaj existuje a je taká krásna, ako ju vnímame našimi zmyslami, je teda reálna. To, čo sa deje na tejto planéte (činy, udalosti, zmeny v spoločnosti), je niečo ako rozšírená realita, teda mix reálneho a niečoho umelo vytvoreného. No nie celkom umelo, lebo to vytvárajú ľudia, aj keď inak, ako si myslíte.

Ľudia sú skutočnými tvorcami svojej reality, aj keď si to málokedy uvedomujú. A pokiaľ to aj vedia, s touto schopnosťou nepracujú vedome. Vo výsledku to potom vyzerá tak, že sa sťažujú na ťažký osud, neprajný vesmír atď. Sú nespokojní so svojím životom, hoci si ho sami tak vytvorili.

Všetko sa začína v hlave. Myšlienkami, ktorým dáme priestor sa rozvíjať, ktoré potom pretavíme do slov, ktoré vyslovujeme, a následne do činov, ktoré urobíme. Keď rozmýšľame negatívne, keď sa na svet pozeráme optikou „poloprázdneho pohára“, keď sa sťažujeme, keď sme nevďační, keď sa o druhých vyjadrujeme nepekne, keď druhých hodnotíme, závidíme im, keď sme nepríjemní k svojmu okoliu atď., to všetko sú hybné sily našej „tvorby“.

Vedci doteraz ešte neprišli na to, čo sú to myšlienky, ale existuje, samozrejme, viacero hypotéz. Nemyslím si, že myšlienka je len súbor nervových impulzov prebiehajúcich v našom mozgu. Skôr mi je bližšia predstava, že majú svoj informačný aj energetický rozmer podobne, ako svetlo má svoju vlnovú aj časticovú podstatu a nimi sa prejavuje vnútri, ale aj navonok. A tak ako existuje zákon príťažlivosti, aj jedinci sa podobnými alebo rozdielnymi myšlienkovými vzorcami priťahujú alebo odpudzujú. Ani nevedia ako a prečo. Hundroši hundrošov, láskaví a príjemní ľudia podobne nastavených jedincov, ľudia orientovaní na rodinu, prácu, cestovanie atď. sa spájajú s ľuďmi s podobnými hodnotami a nastaveniami. Nie je to nič nové ani prevratné.

Prevratné je, že tieto myšlienkové vzorce môžeme zmeniť a potom sa následne zmení aj náš život. Sme slobodné bytosti a aj počas tej najtvrdšej diktatúry nikto nemohol ovplyvniť to, čo si budeme myslieť. Autority mohli ovplyvniť to, čo budeme hovoriť na verejnosti alebo robiť, ale nie to, čo si budeme myslieť. To je veľmi dôležité.

Treba si však veľmi strážiť, čo pustíme do svojho vnútra, akým myšlienkam a názorom dáme priestor vo svojej hlave. Ak dáme priestor negatívnym informáciám z médií, sociálnych sietí či svojho okolia, niet sa čo čudovať, že toľko ľudí trpí zlou náladou, depresiami, pocitmi úzkosti, strachom a výbuchmi hnevu.

Všetko je v hlave a je iba na našom rozhodnutí, čomu dáme prednosť. Moment rozhodovania sa je kľúčový, lebo predurčuje naše ďalšie kroky, ďalšiu líniu, po akej sa bude uberať náš život. Aj so všetkými následkami, lebo keď sa už raz vaše myšlienkové rozhodnutie transformuje do reality, už nesiete plnú zodpovednosť za to, čo ste v tejto realite vytvorili. Sú rozhodnutia s malým dosahom, napr. či si dáte jeden alebo dva kopčeky zmrzliny☺, a rozhodnutia s veľkým dosahom, napr. na akú školu sa zapíšete, kam sa presťahujete, s kým založíte rodinu atď.

Toto všetko je zatiaľ logické a dáva zmysel. Teraz prichádza „mágia“, ktorou sa pokúšam vysvetliť, prečo sa niekomu darí v živote viac a niekomu menej, prečo je niekto viac a iný menej šťastný, úspešný, spokojný atď. Vychádzam z predpokladu informačno-energetickej podstaty myšlienok a toho, že to, čomu venujeme pozornosť, sa aj transformuje do reality. Teda ak niekto svoje myšlienky koncentruje na rodinu, cestovanie alebo podnikateľský nápad a pridá k tomu aj energiu a vytrvalosť, skôr alebo neskôr sa prepracuje aj k ich realizácii. No nielen konkrétnymi činmi, ale aj „náhodami“, ktoré spôsobia to, že stretnete v správnom momente správnych ľudí alebo si vypočujete dôležitý podcast, či zachytíte kľúčovú myšlienku, ktorá vás skokovo posunie ďalej dopredu. Alebo stiahne dole do zlých nálad a ťažkých životných situácií. A práve túto „náhodnosť“ majú na svedomí naše myšlienky, ktoré fungujú akoby autonómne mimo nášho vedomia, mimo našej kontroly a prepájajú nás s ľuďmi, ktorých potrebujeme stretnúť, a informáciami, ktoré si potrebujeme vypočuť. A to je práve ten rozmer trochu upravenej reality, v ktorej žijeme. Ale stačí vedieť, ako to tu funguje, a môžete si upraviť realitu na takú, ako chcete... ☺

Ak si teraz myslíte, že mi už slniečko trošku prehrialo hlavičku, nechám to už na vás. Je to celkom možné, veď je leto ☺.

Zaujímavé čítanie septembrového vydania vám praje