Hrozí Zemi vykopnutie zo slnečnej sústavy?

Nová štúdia publikovaná v časopise Icarus naznačuje, že hviezda prechádzajúca cez našu galaxiu by mohla potenciálne spôsobiť významné narušenie celej slnečnej sústavy. Hoci pravdepodobnosť je nízka, vedci skúmajú možnosť, že ak by sa hviezda dostala príliš blízko k našej slnečnej sústave, mohla by Zem poslať smerom k Slnku alebo ju dokonca úplne vymrštiť zo slnečnej sústavy. Štúdia zdôrazňuje predtým podceňované riziko.

Výskum, ktorý vykonali astronómovia Nathan Kaib a Sean Raymond, bol zverejnený na arXiv.org 7. mája. Hlavnou príčinou takéhoto chaosu by bol dodatočný gravitačný ťah prechádzajúcej hviezdy. Tento gravitačný vplyv by mohol destabilizovať obežné dráhy niekoľkých planét, najmä vonkajších planét, v priebehu nasledujúcich niekoľkých miliárd rokov. Ak by sa obežné dráhy vonkajších planét stali nestabilnými, pravdepodobne by to ovplyvnilo všetky planéty v našej slnečnej sústave.

Predchádzajúce výskumy tiež naznačili, že aj malý posun v obežnej dráhe Jupitera by mohol viesť k bizarným dôsledkom pre obežnú dráhu Zeme. Najvnútornejšia planéta, Merkúr, hrá kľúčovú úlohu v riziku zániku Zeme, ak sa iná hviezda príliš priblíži, pretože gravitácia Jupitera už môže jeho obežnú dráhu natiahnuť. Prechádzajúce hviezdy toto nebezpečenstvo zvyšujú. Pravdepodobnosť apokalypsy spôsobenej prechádzajúcou hviezdou pre Zem v priebehu nasledujúcich 5 miliárd rokov je len 0,2 percenta.

Hoci sú to „dosť malé šance“, predstavuje to „oveľa väčšie riziko, než zistili predchádzajúce štúdie“, pretože tieto odhady nezohľadňovali dlhodobý vplyv prechádzajúcich hviezd. Článok uzatvára upokojujúcou poznámkou, že každá približujúca sa hviezda by bola pravdepodobne detegovaná skôr, než by sa dostala dostatočne blízko na to, aby Zem vymrštila. Pre kontext, Pluto čelí 4-percentnému riziku, že bude vymrštené zo slnečnej sústavy alebo narazí do obrej planéty počas nasledujúcich 5 miliárd rokov v dôsledku prechádzajúcich hviezd.

Jeden známy nedávny prechod hviezdy, hviezdy podobnej Slnku HD 7977, nastal pred 2,8 miliónmi rokov a bol potenciálne dostatočne silný na to, aby zmenil predpovede simulácií o tom, aká bola obežná dráha Zeme pred približne 50 miliónmi rokov. Hoci bezprostredná hrozba prechádzajúcej hviezdy je nízka, štúdia zdôrazňuje, že aj zdanlivo stabilné obežné dráhy planét podliehajú dlhodobým gravitačným vplyvom.

„Oveľa väčšie riziko, než zistili predchádzajúce štúdie“ naznačuje, že naše chápanie dynamiky slnečnej sústavy sa stále vyvíja a odhaľuje jemné zraniteľnosti v obrovských časových mierkach. Zameranie sa na vonkajšie planéty a obežnú dráhu Merkúra ukazuje, ako prepojený je celý systém. Tento poznatok posilňuje krehkú rovnováhu gravitačných síl, ktoré udržiavajú stabilitu našej slnečnej sústavy.

Naznačuje, že „bezpečné“ planetárne obežné dráhy nie sú absolútne, ale existujú v pravdepodobnostnom rámci ovplyvnenom vonkajšími faktormi v priebehu miliárd rokov. To prehlbuje naše ocenenie „obývateľnej zóny“ Zeme a šťastných kozmických okolností, ktoré umožňujú život, pričom nám tiež pripomína inherentnú nepredvídateľnosť vesmíru vo veľkých mierkach. 

Zistenie štúdie o 0,2 % šanci, hoci nízke, je „oveľa väčšie“ ako predchádzajúce odhady, pretože zohľadňuje „dlhodobý vplyv prechádzajúcich hviezd“. To naznačuje, že vedecké modely sa stávajú sofistikovanejšími, zahŕňajúc predtým prehliadané premenné alebo dlhšie časové mierky na spresnenie hodnotenia rizík. Zmienka o HD 7977 ukazuje, že takéto udalosti nie sú čisto hypotetické. To zdôrazňuje dynamickú povahu vedeckého chápania.

S zlepšovaním výpočtového výkonu a pozorovacích dát sa naše vnímanie kozmických rizík (ako sú dopady asteroidov, slnečné erupcie alebo prelety hviezd) stáva nuansovanejším a potenciálne presnejším. Podčiarkuje to dôležitosť nepretržitého, dlhodobého astronomického pozorovania a modelovania na lepšie pochopenie a prípravu na potenciálne, hoci zriedkavé, kozmické udalosti, ktoré by mohli ovplyvniť Zem.  

Zdroj: bgr.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}