Kde sú aké platy?

Na základe dát z reportu Mapping the World's Prices 2026 (vydaného Deutsche Bank Research) možno vyvodiť viaceré trendy, ako sa menia globálne životné náklady, reálna kúpyschopnosť a ekonomická sila jednotlivých regiónov.

Tu sú najzaujímavejšie zistenia a korelácie:

1. „Drahé“ automaticky neznamená „nevýhodné“. Zürich a Ženeva patria medzi najdrahšie mestá sveta, no zároveň obsadili prvé priečky v disponibilnom príjme po odpočítaní nájmu. Zürich vedie aj v čistej mesačnej mzde s 8 363 USD. Obe mestá sú navyše v TOP 10 kvality života. Vysoké ceny tam teda vo veľkej miere kompenzujú ešte vyššie príjmy.

Opačný kontrast ponúkajú USA. Päť amerických miest sa dostalo do prvej desiatky podľa čistých miezd, ale ani jedno do TOP 10 kvality života. New York skončil až 46. a Los Angeles 49., najmä pre drahé bývanie, dlhšie dochádzanie a slabšie hodnotenie bezpečnosti. Najlepší pomer kvality života a disponibilného príjmu dosahuje pätica európskych miest: Luxemburg, Kodaň, Frankfurt, Ženeva a Zürich.

2. Zásadný prepad Japonska. Japonsko prešlo historickou transformáciou – z jednej z najdrahších ekonomík sveta sa postupne stalo jednou z najlacnejších. Prenájom trojizbového bytu v centre Tokia stojí iba asi štvrtinu newyorského, večera pre dvoch je lacnejšia než v Prahe či Varšave a iPhone je tam najlacnejší zo sledovaných krajín. Súčasne však čistá mzda v Tokiu od roku 2016 v dolárovom vyjadrení klesla o 18 %. Lacnota Japonska je preto do veľkej miery výsledkom oslabenia jenu a najviac ju pocíti zahraničný návštevník.

3. Raketový rast strednej Európy. Naopak, región strednej Európy zaznamenal obrovský cenový a mzdový skok. Za posledné desaťročie vzrástli platy v Budapešti o 161 %, v Prahe o 121 % a vo Varšave o 120 %. Tieto zmeny narúšajú dlhodobé predpoklady o globálnej cenovej dostupnosti trhov. Ceny bytov v centrách miest sa však zvýšili o 209 %, 152 % a 127 %. Najmä v Budapešti a Prahe tak zdražovanie nehnuteľností zhltlo veľkú časť príjmového dobiehania. Praha napriek tomu dosiahla 19. miesto v kvalite života, hoci podľa čistých miezd bola až 41. Bratislava sa z nejakého dôvodu do rebríčka nedostala, priemerný mesačný plat sa podľa iných zdrojov pohybuje na úrovni 1 774 USD, takže v rebríčku by bola 47. pred Budapešťou.

Správa pre rok 2026 jasne demonštruje, že globálna mapa nákladov je v pohybe. Kým tradične drahé metropoly naďalej dominujú v nominálnych cenách (nájmy, služby), reálna kúpyschopnosť sa v nich po zohľadnení všetkých nákladov často znižuje v prospech rýchlo rastúcich európskych ekonomík.