Keď sa inteligencia kupuje za peniaze, doterajšia meritokracia naráža na strop

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Spoločnosť OpenAI naraz zverejnila 700 matematických štúdií, čo viedlo profesora Terenca Taa k výzve na jej bojkot.

• V ére umelej inteligencie úroveň dostupnej inteligencie priamo závisí od kapitálu investovaného do výpočtového výkonu.

• Investor Lewis Z. Liu navrhuje chrániť spoločnosť cez otvorený softvér, daňové reformy a posilnenie ľudskej autonómie.

Spoločnosť OpenAI nedávno pomocou svojich výskumných agentov naraz zverejnila 700 matematických štúdií a vyhlásila, že vyriešila viaceré dôležité matematické problémy. Tento krok vyvolal medzi profesionálnymi matematikmi obavy o budúcnosť ich odboru aj samotnej vedeckej kariéry. Situácia zašla tak ďaleko, že profesor z univerzity UCLA Terence Tao, považovaný za najväčšieho žijúceho matematika sveta, vyzval celú matematickú komunitu na bojkot OpenAI.

Ako vo svojom komentári pre portál City AM upozorňuje zakladateľ a investor v oblasti umelej inteligencie Lewis Z. Liu, tento moment obnažil hlbší problém týkajúci sa konca meritokracie. Pred nástupom generatívnej umelej inteligencie si svet udržiaval aspoň základné prvky meritokracie, kde sa človek mohol vďaka tvrdej práci a vlastnej hlave vypracovať ako vedec, podnikateľ či odborník. Dnes je však škálovateľná inteligencia priamo úmerná objemu peňazí, ktoré dokáže daný subjekt naliať do výpočtového výkonu.

Žiadny jednotlivec bez ohľadu na svoj talent nedokáže konkurovať korporáciám nasadzujúcim výpočtovú silu v priemyselnom meradle, čo potvrdzuje aj výskum profesora ekonómie zo Stanfordovej univerzity Chada Jonesa, podľa ktorého sa podiel kapitálu na príjmoch v každom scenári adopcie umelej inteligencie postupne blíži k hranici 100 %. Pre každého, kto počas technologického rozmachu nenahromadil majetok, tak vzniká trvalá pasca a hrozba vytvorenia permanentnej podradnej triedy.

Kým hromadenie kapitálu bolo črtou amerického kapitalizmu po desaťročia, hromadenie samotnej inteligencie v rukách zhruba 5 000 jednotlivcov ovládajúcich väčšinu bohatstva a výpočtovej kapacity berie zvyšku populácie ľudskú dôstojnosť a autonómiu, čo Liu prirovnáva k otroctvu. Zastavenie alebo spomalenie vývoja umelej inteligencie pritom podľa autora nie je reálnym riešením, rovnako ako ľudstvo nedokázalo zastaviť zostrojenie atómovej bomby. Reči o brzdení vývoja, ktoré šíria laboratóriá ako OpenAI a Anthropic, slúžia len ako zásterka na ovládnutie regulácie vo vlastný prospech. Liu preto namiesto zákazov navrhuje tri paralelné cesty, ako technologický vývoj nasmerovať v prospech celej spoločnosti.

Prvým krokom je podpora technológií s otvoreným zdrojovým kódom, keďže generatívna umelá inteligencia vznikla na základe plošného privlastnenia či krádeže duševného vlastníctva minulých aj súčasných generácií a práve otvorený prístup dokáže vyrovnať podmienky oproti uzavretým laboratóriám.

Druhým pilierom je legislatíva uprednostňujúca prácu pred kapitálom prostredníctvom daňovej reformy, protimonopolných pravidiel a ochrany súkromia, aby o budúcnosti ľudí nerozhodovala úzka skupinka technologických oligarchov.

Tretím krokom je budovanie systémov, ktoré vracajú rozhodovaciu moc späť do rúk ľudí a posilňujú schopnosti jednotlivcov namiesto toho, aby slúžili len ako stroje na odsávanie hodnoty a duševného vlastníctva od zákazníkov. Autor v tejto súvislosti pripomína prospekt spoločnosti Anthropic k vstupu na burzu, ktorý svoj celkový adresovateľný trh stotožňuje s celou ekonomikou Spojených štátov, a uzatvára, že umelá inteligencia prinesie ľudstvu dlhodobý osoh len vtedy, ak z nej nebudú ťažiť iba vyvolení.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Ak zostane výpočtový výkon a umelá inteligencia monopolom kapitálovej elity, spoločnosť stratí sociálnu mobilitu založenú na talente a vlastnom úsilí.

Zdroj: cityam.com foto: ChatGPT