Ľudský mikrobióm môže byť nákazlivý a to aj pri krátkych stretnutiach na verejnosti

Nedávna štúdia našla dôkazy o tom, že to, s kým žijete a kto vás vychoval, môže mať väčší vplyv na váš mikrobióm ako niektoré faktory životného štýlu, vek alebo dokonca genetika. Ak sú zistenia správne, potom bilióny mikróbov, ktoré žijú v našich telách, môžu byť nákazlivejšie, než sme si mysleli. A to by mohlo mať vážne dôsledky pre verejné zdravie. Výskum vedený mikrobiológom Nicolom Segatom z univerzity v talianskom Trente nedokazuje, že mikróby priamo preskakujú z jedného jedinca na druhého, ale ilustruje, koľko z našich črevných a ústnych baktérií zdieľame s ľuďmi okolo nás.

Sociálne interakcie by tak mohli pomôcť formovať komunitu mikróbov jednotlivca a to by zase mohlo „mať úlohu pri chorobách spojených s mikrobiómom“, hovoria vedci. Zistenia sú založené na viac ako 9000 vzorkách stolice a slín odobratých od účastníkov so známymi vzájomnými vzťahmi. Tieto komunity boli zámerne vybrané z 20 rôznych krajín po celom svete, nielen zo západných alebo rozvojových krajín. Výsledky naznačujú, že bilióny symbiotických buniek v našom tele sa môžu efektívne šíriť medzi ľudskými hostiteľmi, a to aj pri krátkych stretnutiach na verejnosti.

Kmene baktérií zdieľané medzi účastníkmi štúdie sú rozsiahle. Vedci identifikovali viac ako 10 miliónov prípadov bakteriálnych kmeňov zdieľaných medzi matkami a dojčatami, členmi toho istého domu alebo ľuďmi v komunitách. Je známe aj to, že mikrobióm človeka môže počas života kolísať v závislosti od toho, čo jedáva, koľko cvičí, alebo od prostredia, v ktorom žije. Ako sa očakávalo, prenos z matky na dieťa bol najvýznamnejšou cestou expozície. V 711 prípadoch bolo približne 50 percent rovnakých bakteriálnych kmeňov zdieľaných medzi matkou a dieťaťom v prvom roku života.

Toto nasadené spoločenstvo mikroorganizmov bolo možné odhaliť aj neskoro v dospelosti, hoci v nižších percentách. Ako človek starne, mikrobiálny vplyv matky je vyvážený inými vzťahmi. Zdá sa, že to, s kým človek žije a s kým sa každodenne stretáva, má veľký vplyv na zloženie jeho mikrobiómu. Napríklad po štyroch rokoch vedci zistili, že dieťa zdieľa rovnaké percento bakteriálnych kmeňov od matky aj od otca. A čím dlhšie žili jednovaječné dvojčatá oddelene, tým menej mikrobiálnych kmeňov zdieľali vo svojich črevách.

Celkovo asi 12 až 32 percent bakteriálnych kmeňov nachádzajúcich sa v črevách a ústach je zdieľaných s ostatnými ľuďmi žijúcimi pod jednou strechou. Zdá sa, že menej ako percento bakteriálnych kmeňov sa prenieslo medzi domácnosťami v tej istej vidieckej komunite, ide teda o relatívne zriedkavú formu prenosu. Približne v 67 percentách skúmaných komunít zdieľali jednotlivci v tej istej dedine, ale z rôznych domácností viac bakteriálnych kmeňov ako s domácnosťami v iných dedinách.

 Zistenia naznačujú, že aj povrchné interakcie môžu ovplyvniť mikrobióm človeka v dobrom aj zlom. Zatiaľ čo niektoré mikróby môžu priniesť zdravotné výhody, iné môžu oslabiť mikrobióm, takže jednotlivci sú náchylní na choroby. „Prenos mikrobiómu má dôležité dôsledky pre naše zdravie, pretože niektoré neprenosné choroby (ako sú kardiovaskulárne choroby, cukrovka alebo rakovina) sú čiastočne spojené so zmeneným zložením mikrobiómu,“ vysvetľujú vedci. „Preukázanie toho, že ľudský mikrobióm je prenosný, by mohlo naznačovať, že niektoré z týchto chorôb (v súčasnosti považované za neprenosné) by mohli byť aspoň do určitej miery prenosné.“ Štúdia bola uverejnená v časopise Nature.

Zdroj: sciencealert.com.