Masovému hladomoru po jadrovej vojne by sa dalo zabrániť

Jadrová vojna by našu planétu uvrhla do hlbokej jadrovej zimy. V najhoršom prípade by mohla do zemskej atmosféry vyvrhnúť až 150 miliónov metrických ton sadzí, čo by znížilo povrchovú teplotu o 9 °C a spôsobilo pokles globálnej produkcie potravín až o 90 %. V novej štúdii však vedci zistili, že v priebehu 9 až 14 mesiacov po jadrovej vojne by sa mohli nazbierať obrovské množstvá rias pestovaných v Mexickom zálive a na východnom pobreží USA, čo by pomohlo nasýtiť až 1,2 miliardy ľudí.

V plnom rozsahu by farmy na morské riasy nahradili 15 % potravín, ktoré v súčasnosti ľudia konzumujú, a zároveň by poskytovali 50 % súčasnej produkcie biopalív a 10 % krmiva pre zvieratá. Vedci svoje zistenia uverejnili v časopise Earth's Future. „Viac ako 2 miliardy ľudí by boli ohrozené hladom po miernej jadrovej vojne medzi Indiou a Pakistanom a 5 miliárd ľudí po jadrovej vojne medzi USA a Ruskom,“ povedala spoluautorka štúdie Cheryl Harrisonová, docentka oceánografie a pobrežných vied na Štátnej univerzite v Louisiane. „Preto je potrebné preskúmať alternatívne potraviny.“

Najbezprostrednejším dôsledkom jadrovej vojny pre ľudí v cieľovej oblasti je spálenie, po ktorom nasleduje ožiarenie pre ľudí v okolitých oblastiach. Potenciálne najsmrteľnejším dôsledkom aj malej jadrovej vojny je však jej vplyv na poľnohospodárstvo. V prípade scenára „jadrovej zimy“ by rádioaktívny prach a dym zablokovali značnú časť slnečného svetla. To by spôsobilo pokles teplôt a pravdepodobne celosvetový hladomor, ktorý by mohol zabiť miliardy ľudí.

V predchádzajúcej štúdii výskumníci modelovali apokalyptické dôsledky jadrovej vojny. Teraz, aby zistili, ako by mohli niektorí ľudia prežiť, modelovali rast plodín v prostredí, v ktorom by teploty neklesali tak prudko – v tropických oceánoch. „Oceán a voda vo všeobecnosti má vyššie merné teplo ako pevnina, takže ukladá viac tepla a ťažšie sa ohrieva a ochladzuje. Preto tak dobre fungujú radiátory, ktoré akumulujú teplo a časom ho vyžarujú,“ povedala Harrisonová. „Oceán je teda skvelé miesto, na ktoré sa dá zamerať alternatívna produkcia potravín – na rozdiel od skleníkov na súši, ktoré by potrebovali veľa tepla v čase, keď by bol veľký dopyt po palivách.“

Model vedcov ukázal, že farmy na riasy by pri poklese povrchových teplôt nielen prežili, ale aj prosperovali a rozširovali sa. Chladnejší vzduch by totiž prinútil povrchovú vodu viac klesať, čím by sa zvýšila cirkulácia vody bohatej na živiny. Keďže jód obsiahnutý v morských riasach môže byť vo vysokých množstvách pre človeka toxický, využitie rias pestovaných na farmách by bolo predovšetkým nepriame. Ich využitím na kŕmenie zvierat a výrobu biopalív by sa však uvoľnila zachovaná orná pôda pre iné plodiny. To by mohlo pomôcť ľuďom prežiť jadrovú zimu, kým sa po desaťročiach nezačne klíma obnovovať.

Riasy by mohli byť záchranným lanom aj po iných narušeniach globálnych potravinových systémov, ako sú masívne dopady asteroidov alebo gigantické sopečné erupcie. Napríklad erupcia indonézskej sopky Tambora v roku 1816 viedla k neúrode a nedostatku potravín na celej severnej pologuli a tento rok sa stal známym ako „rok bez leta“. „V histórii spôsobili veľké erupcie hladomor na regionálnej aj globálnej úrovni,“ povedala Harrisonová. „Tak či onak, potrebujeme plán, ako sa uživiť pri scenároch náhleho zníženia slnečného žiarenia.“

Zdroj: livescience.com.