Mrazivý pohľad do našej budúcnosti, ak prežijeme ďalší milión rokov

Väčšina druhov je prechodná. Vymierajú, rozvetvujú sa na nové druhy alebo sa časom menia v dôsledku náhodných mutácií a zmien prostredia. Moderní ľudia, homo sapiens, existujú už približne 300 000 rokov. Čo sa s nimi teda môže stať o ďalších milión rokov? Sú tri základné možnosti: mohli by sme vyhynúť, rozdeliť sa na niekoľko druhov alebo sa zmeniť. Navyše máme biotechnológie, ktoré by mohli výrazne zvýšiť pravdepodobnosť každej z týchto možností. 

Technológie v predvídateľnej budúcnosti, ako je zdokonaľovanie ľudí (robíme sa múdrejšími, silnejšími alebo inými spôsobmi lepšími pomocou liekov, mikročipov, genetiky alebo inej technológie), emulácia mozgu (nahrávanie našich mozgov do počítačov) alebo umelá inteligencia, môžu produkovať nové druhy, ktoré sa v biológii nevyskytujú. Dokonale predpovedať budúcnosť je nemožné. Závisí to v podstate od náhodných faktorov, znalostí a činov, ako aj od momentálne neznámych technologických a biologických limitov. Najpravdepodobnejším prípadom je však rozsiahla „špeciácia“, keď sa druh rozdelí na niekoľko ďalších.

Veľa ľudí chce zlepšiť stav človeka – spomaliť a zrušiť starnutie, zlepšiť inteligenciu a duševnú kondíciu a zmeniť telo. To môže viesť k novým druhom. No je pravdepodobné, že aj keď sa tieto technológie stanú takými lacnými a všadeprítomnými ako mobilné telefóny, niektorí ľudia ich z princípu odmietnu. Z dlhodobého hľadiska by sme mali očakávať, že z najdokonalejších ľudí sa z generácie na generáciu stane jeden alebo viacero zásadne odlišných „postľudských“ druhov.

Prostredníctvom emulácie mozgu, technológie, kde sa skenuje mozog na bunkovej úrovni a potom sa rekonštruuje ekvivalentná neurónová sieť v počítači, aby sa vytvorila „softvérová inteligencia“, by sme mohli ísť ešte ďalej. Toto však nie je obyčajná špeciácia, prechádza zo živočíšnej ríše do ríše softvéru. Existuje mnoho dôvodov, prečo by to niektorí mohli chcieť urobiť, napríklad zvýšenie šancí na nesmrteľnosť (vytvorením kópií a záloh) alebo jednoduché cestovanie internetom či rádiovými vlnami vo vesmíre.

Softvérová inteligencia má aj ďalšie výhody. Môže to byť veľmi efektívne z hľadiska zdrojov – virtuálna bytosť potrebuje iba energiu zo slnečného svetla a nejaký minerálny materiál na výrobu mikročipov. Navyše môže myslieť a meniť sa veľmi rýchlo, pravdepodobne miliónkrát rýchlejšie ako biologické mysle. A môže sa vyvíjať novým spôsobom – potrebuje len aktualizáciu softvéru. Je nepravdepodobné, že by ľudstvo zostalo jediným inteligentným druhom na planéte. Umelá inteligencia v súčasnosti rýchlo napreduje.

Hoci sa vedú diskusie o tom, či sa stane vedomou (čo znamená, že môže pochopiť alebo naučiť sa riešiť akékoľvek intelektuálne problémy ako človek, a nie sa špecializovať na špecifické úlohy), značná časť odborníkov si myslí, že to bude možné už v tomto storočí. V určitom bode pravdepodobne budeme mať planétu, kde ľudí do značnej miery nahradí softvérová inteligencia alebo umelá inteligencia, alebo nejaká kombinácia oboch. Zdá sa pravdepodobné, že väčšina myslí sa stane softvérom. Výskum naznačuje, že počítače budú čoskoro oveľa energeticky účinnejšie, ako sú teraz.

Softvérové mysle nebudú musieť jesť ani piť, čo sú neefektívne spôsoby získavania energie, a môžu šetriť energiu tým, že v určitých častiach dňa pobežia pomalšie. Fyzické bytosti majú v porovnaní so softvérovými bytosťami výraznú nevýhodu, pohybujú sa v pomalom, kurióznom svete hmoty. Napriek tomu sú samostatné, na rozdiel od softvéru, ktorý zmizne, ak jeho dátové centrum má výpadok. Je to dobrá budúcnosť? Veľa závisí od vašich hodnôt. Niektorí si možno cenia „ľudský projekt“, neprerušenú reťaz od našich paleolitických predkov až po naše budúce ja, ale chcú byť otvorení pokroku.

Pravdepodobne by si mysleli, že softvéroví ľudia a umelá inteligencia zachádzajú priďaleko, ale neprekážalo by im, keby sa ľudia vyvíjali do zvláštnych nových foriem. Iní by tvrdili, že dôležitá je sloboda sebavyjadrenia a nasledovanie svojich životných cieľov. A tu je predpoveď na rok milión. Niektorí ľudia sa nám budú viac-menej podobať, ale bude ich menej ako teraz. Veľkú časť zemského povrchu bude tvoriť divočina, keďže poľnohospodárstvo a mestá budú oveľa menej potrebné. Tu a tam sa objavia kultúrne lokality s výrazne odlišnými ekosystémami, ktoré roboti starostlivo zachovali z historických alebo estetických dôvodov.

Pod kremíkovým baldachýnom na Sahare sa budú hemžiť bilióny umelých myslí. Rozsiahle a horúce dátové centrá, ktoré poháňajú tieto mysle, kedysi hrozili prehriatím planéty. Teraz väčšina obieha okolo Slnka a vytvára rastúcu štruktúru, Dysonovu sféru, kde každý watt energie poháňa myslenie, vedomie a ďalšie zvláštne veci, pre ktoré zatiaľ nemáme slová. Ak biologickí ľudia vyhynú, najpravdepodobnejším dôvodom (okrem zrejmých a bezprostredných hrozieb) bude nedostatok rešpektu a tolerancie s inými postľudskými druhmi. 

Zdroj: sciencealert.com.