Pandémia ako akcelerátor digitálnej transformácie
Desiatky rokov technológie reagovali na výzvy dynamicky sa rozvíjajúceho biznisu a opačne, manažéri v spolupráci s CIO hľadali scenáre na využitie perspektívnych technologických trendov. Typický príklad bol a ešte stále je cloud.
Začiatkom roka 2020 sa však situácia dramaticky zmenila a výzvy pre technologický svet začala diktovať globálna pandémia. Vzhľadom na snahu o minimalizáciu stretávania sa začali do popredia vystupovať technologické riešenia, ktoré majú prívlastky digitálne a na diaľku.
O digitálnej transformácii čiže transformácii industriálnej spoločnosti na informačnú spoločnosť sa hovorí už niekoľko rokov. Pojem spoločnosť v predchádzajúcej vete má navyše dva významy a obidva sú relevantné. Jednak spoločnosť ako všeobecný pojem a takisto spoločnosť v zmysle firma. Podľa štúdie Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030 je slovenské hospodárstvo primárne založené na tradičných odvetviach ako automobilový priemysel a je len slabo orientované na digitálnu ekonomiku a inovačný priemysel. Digitálna ekonomika dosiaľ na Slovensku rástla štyrikrát pomalšie než v krajinách s digitálne vyspelou ekonomikou.
Firmy si uvedomujú výhody inovatívnych technológií, ako sú umelá inteligencia, internet vecí, veľké dáta, 5G siete, analytické spracovanie dát, blockchain a už dlhšie migrácia IT do cloudu či budovanie hybridnej IT infraštruktúry. Praktická realizácia týchto zámerov, o ktorých nikto nepochyboval, že prispejú k posilňovaniu konkurencieschopnosti, však bola väčšinou konzervatívna. Na jar 2020 sa prakticky počas týždňa začali realizovať prísne protipandemické opatrenia a firmy sa ocitli v situácii typu „si hodený do vody, tak plávaj“. Vo veľmi krátkom čase bolo treba vyriešiť tak organizačne, ako aj technicky, aby čo najviac zamestnancov mohlo začať pracovať z domu, a robiť rôzne opatrenia na zabezpečenie fungovania firmy, aby pre ňu táto situácia neznamenala straty či pokles konkurencieschopnosti.
Pandémia priniesla nielen výzvy súvisiace s vynúteným masívnym prechodom na home office, ale hľadali sa aj možnosti, ako zabezpečiť chod nielen kritickej infraštruktúry, ale aj výroby, logistiky či služieb. Veľké perspektívy má v tomto kontexte robotizácia, aj keď ani v tejto oblasti nemôžeme mať prehnané očakávania. Zaznelo veľa úvah o tom, že robotizovaná infraštruktúra je proti vplyvom, ako je pandémia, oveľa odolnejšia. To je síce pravda, na zabezpečenie chodu výroby netreba stovky operátorov výroby, ale len desiatky špecialistov na dozor nad chodom automatizovaných liniek. Je tu však aj iná analógia, vírus vnímame nielen v biologickom kontexte, ale aj v kontexte IT ako škodlivý kód. No a ten v prípade nedostatočne zabezpečenej IT infraštruktúry výrobnú či logistickú linku z prevádzky dokáže vyradiť. Inak povedané, jedna z hlavných výziev digitálnej transformácie je adekvátne zabezpečenie na všetkých úrovniach. Prívlastok robotizovaná sa, samozrejme, netýka len výrobnej či logistickej infraštruktúry, ale aj marketingu a starostlivosti o zákazníkov. Klasickú koncepciu call centra vo veľkom open space, ktorá je z hľadiska možnosti šírenia vírusu veľmi nevýhodná, môžu síce nie úplne, ale do značnej miery nahradiť inteligentné četboty.
Okrem priamych výziev súvisiacich s pandémiou vstupujú do hry aj výzvy nepriame, ale o to náročnejšie. Na rozvoj ekonomík krajín EÚ bude v nasledujúcich rokoch vyhradených 750 miliárd eur, pričom Slovensko v rámci veľkého európskeho plánu obnovy Next Generation EU dostane zo zdrojov EÚ v najbližších siedmich rokoch 32,9 miliardy eur. Dôležité je, že tieto prostriedky nie sú určené na sanovanie dôsledkov krízy spôsobenej pandémiou, ale na dosiahnutie trvalo udržateľného ekonomického rastu do budúcnosti. Zo spomínaných 750 miliárd bude 390 miliárd vo forme grantov a zvyšok bude poskytnutý formou pôžičiek. Tieto prostriedky sa použijú na financovanie štrukturálnych reforiem, medzi ktoré patrí aj digitálna transformácia.
Strategický trend digitálnej transformácie vo výrobnej sfére je transformácia súčasného priemyslu na priemysel 4.0, predovšetkým čo sa týka digitalizácie a s ňou súvisiacej automatizácie výroby a výmeny dát vo výrobných procesoch. Veľká výzva v rámci týchto reforiem je implementácia umelej inteligencie – prelomovej technológie, ktorej využitie a aplikácie menia pravidlá hry nielen v obchode, priemysle, verejných politikách, ale aj v poľnohospodárstve, zdravotníctve a vzdelávaní. Už dnes je umelá inteligencia jeden z najvýznamnejších stimulov hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti mnohých krajín. V nasledujúcich desaťročiach bude zásadným spôsobom ovplyvňovať všetky aspekty nášho života. Digitálna transformácia sa točí okolo dát. Aby firmy uspeli v konkurenčnom boji, musia sa ich CIO zamerať na rozširovanie dátových a analytických schopností a rozvoj dátovo orientovaných služieb. Firmy budú preto zamestnávať čoraz viac dátových analytikov.
Je logické, že pokiaľ niečo funguje, nie je dôvod to meniť. Inými slovami, mnohým firmám sa do zmien veľmi nechcelo, a to aj napriek predpovediam analytikov o nutnosti investovania do inovácií. No a digitálna transformácia je veľká zmena či už na úrovni technológií, alebo procesov. Súčasná situácia však potrebu inovácií radikálne zintenzívnila. Dokazujú to aj výsledky prieskumov. Pred pandémiou sa na transformáciu buď chystalo, alebo ju už začalo realizovať 70 % firiem, v súčasnosti už štvrtina z týchto firiem rozpočet vyhradený na digitálnu transformáciu zvyšuje.
Situácia sa zmenila, aj čo sa týka často beznádejnej snahy CIO presvedčiť manažment o nutnosti investovania do nových technológií. Procesné schémy digitálnej transformácie z rôznych zdrojov sa v niektorých častiach líšia a niektoré dokonca na základe doterajších skúseností obsahujú aj blok opisujúci etapu odmietania, a to aj zo strany skúsených manažérov prosperujúcich firiem. No a práve koronakríza dokázala týchto manažérov presvedčiť o nevyhnutnosti zmien, takže etapa odmietania z procesných schém určite vymizne.
Podnikateľské prostredie po pandémii už nikdy nebude také ako pred jej začiatkom. V mnohých prípadoch sa súčasné provizórne riešenia stanú novým normálom, takže exekutíva firiem sa bude snažiť nájsť východisko práve v technologických inováciách. Znamená to opustenie doterajších zvyklostí a hľadanie spôsobu, ako sa udržať na trhu, prípadne si ešte viac posilniť konkurencieschopnosť. Mnohé firmy už pochopili, že bez urýchlenej digitálnej transformácie im hrozia problémy, neraz dokonca existenčné.
