Paralelné vesmíry môžu reálne existovať a navzájom interagujú

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Vedci tvrdia, že paralelné reality fyzicky existujú a navzájom interagujú.

• Kvantové anomálie vysvetľuje univerzálna odpudivá sila medzi takmer identickými svetmi.

• Vo vzdialenosti 10^1029 m sa má nachádzať identická kópia Zeme.

Koncept existencie multiverza prešiel od roku 1957 dlhým vývojom v oblasti teoretickej fyziky a kozmológie. Tradičný prístup predpokladá, že pri každom kvantovom meraní sa naša realita rozštiepi na množstvo paralelných vesmírov. Tento pohľad postupne viedol k vytvoreniu klasifikačných schém pre opísanie všetkých možných existujúcich realít.

Kozmológ Max Tegmark rozdelil multiverzá na 4 základné úrovne s narastajúcou komplexnosťou. Prvá úroveň matematicky predpokladá, že vo vzdialenosti 10^1029 m existuje identická kópia nášho sveta. Fyzik Brian Greene túto taxonómiu rozšíril a popísal 9 unikátnych typov paralelných vesmírov.

Tieto teórie vychádzajú z princípov kozmickej inflácie vytvorenej v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia. Myšlienka nezávislých svetov však naráža na neschopnosť ich empirického testovania, čo vyvoláva kritiku vedeckej komunity. Tím profesora Howarda Wisemana preto prichádza s prístupom takzvaných interagujúcich svetov.

Nová teória vylučuje neustále vetvenie priestoru a predpokladá, že paralelné svety trvalo existujú a navzájom na seba pôsobia. Všetky tieto svety sú rovnako reálne, plynulo pokračujú v čase a disponujú presne definovanými fyzikálnymi vlastnosťami. Neexistuje tu primárny vesmír, ktorý by bol dôležitejší ako jeho blízke alternatívne kópie.

Základným kameňom hypotézy je univerzálna odpudivá sila, ktorá nepretržite pôsobí výhradne medzi podobnými svetmi. Vzájomné odpudzovanie zabraňuje tomu, aby si reality udržali identickú makroskopickú a mikroskopickú konfiguráciu. Práve táto fyzikálna sila je zodpovedná za efekty pozorované na úrovni kvantovej mechaniky.

Kvantová neurčitosť tak nie je vlastnosťou samotnej hmoty, ale len výsledkom našej nevedomosti. Pozorovateľ nedokáže určiť, v ktorom z interagujúcich svetov sa momentálne nachádza. Kvantová koherencia medzi rôznymi vetvami reality spôsobuje interferenčné efekty v štruktúre hmoty.

Tento model dokáže reprodukovať známe javy a ponúka nové smerovanie pre fyziku. Prístup predstavuje prechod od pohľadu zameraného na pozorovateľa k perspektíve samotného vesmíru. Výskumníci aktuálne hľadajú spôsoby, ako tieto sily overiť pomocou kozmických teleskopov.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Interagujúce svety ponúkajú testovateľné matematické vysvetlenie kvantových anomálií a menia definíciu našej fyzikálnej reality.

Zdroj: popularmechanics.com foto: ChatGPT