Rozhovor: Martin Ferenec, SAP Slovensko / Byť smart už nie je otázkou voľby

Smart mestá, inteligentný podnik či stroje schopné učiť sa a nahrádzať ľudskú prácu. Vystihujú tieto moderné názvy reálny svet, ktorý je už aj okolo nás?

Niekto ich môže vnímať ako všeobecné pojmy či dokonca hudbu budúcnosti, my však za nimi vidíme reálne nástroje, ktoré zlepšujú život ľudí a fungovanie firiem. Ak si zoberieme hneď prvé z nich – smart mestá, je to veľmi dobrá téma, na ktorej sa aktuálny technologický pokrok a vývoj dá veľmi pekne ilustrovať. Či už ide o riadenie samosprávy ako celku, ale aj o konkrétne oblasti ako sú odpadové hospodárstvo, doprava, inžinierske siete atď.

Ako to funguje v praxi?

Máme niekoľko veľmi zaujímavých príkladov miest, ktoré už zaviedli naše smart riešenia a profitujú z nich. A nie sú to len veľké aglomerácie. Novo Mesto v Slovinsku využíva smart osvetlenie, ktoré okrem svojej primárnej úlohy aj meria kvalitu ovzdušia, slúži na nabíjanie či monitoruje parkovacie plochy. A výsledok? Samospráva má reálne dáta o tom, ako sú jednotlivé parkoviská využívané a vie, že miest je vlastne dostatok, len je potrebné na ne lepšie nasmerovať vozidlá. Pretože aj keď sa zdá, že niektoré plochy sú preplnené, nie tak ďaleko je dostatok prázdnych parkovísk. A čo sa týka ovzdušia, jeho stav je k dispozícii online.

Príkladom menšieho mesta je aj nemecký Heidelberg. Smetné koše má vybavené senzormi, ktoré ukazujú úroveň, ako sú naplnené. To uľahčuje riadenie ich vyprázdňovania a šetrí tak čas aj pohonné hmoty smetiarom. Navyše však dokáže systém vyhodnotiť i ďalšie faktory – napríklad že v konkrétnej lokalite je v odpade veľa fliaš od alkoholu. A tým upriamiť pozornosť polície na oblasti, kde potenciálne rastie riziko výtržností.

A čo samotné riadenie dopravy?

Tu si pomôžem príkladom z trochu väčšieho mesta, lepšie povedané obrovskej aglomerácie, akou je čínsky Nanking. Riadiace centrum dopravy dostáva v reálnom čase informácie z tisícov čipov, senzorov a kamier. Sú umiestnené nielen staticky, ale aj vo všetkých prostriedkoch verejnej dopravy, taxíkoch, ale ich zdrojom sú napríklad aj karty, u nás dobre známe ako električenky. Denne ide o 100 miliónov záznamov.

Na ich základe dispečeri vidia reálne intenzity dopravy, nehody, rýchlosť, akou sa autá pohybujú atď. Inteligentné systémy dokážu autonómne rozhodovať a prijímať opatrenia v prípade vzniku určitých udalostí, do čoho už vstupuje aj vyššie spomínané strojové učenie. Dokážu predvídať vývoj situácie, pričom do úvahy berú aj premenné ako je napríklad vývoj počasia. A profitujú z toho aj obyvatelia – nielen v podobe plynulejšej dopravy, ale na svojich mobiloch majú informácie o situácii na trase, ktorou plánujú cestovať. Spolu s návrhom ideálneho spôsobu dopravy do cieľa. Zároveň aj oni môžu poskytovať dáta, ktoré sú pre systém riadenia dopravy užitočné.

Môžeme o väčšom využívaní smart riešení hovoriť už aj v podmienkach Slovenska?

Aj keď v prípade smart miest je Slovensko ešte len v začiatkoch, verím, že tento trend je nezvratný. Vyžiadajú si to samotní obyvatelia – samospráva, ktorá dokáže ponúknuť takéto služby, bude jednoducho atraktívnejšia. Nehovoriac samozrejme o problémoch s dopravou, ktoré sú typické nielen pre Bratislavu, ale aj mnohé ďalšie lokality. Tu všade môžu inteligentné IT nástroje pomôcť.

Oveľa ďalej sme v tomto smere už pokročili v privátnej sfére. Firmy si už uvedomujú, že umelá inteligencia, internet vecí či strojové učenie im reálne pomáhajú zvyšovať vlastnú konkurencieschopnosť. A niektorí možno ani nevedia, že tieto technológie vlastne využívajú aj v rámci bežných ERP softvérov. Takým rukolapným príkladoch sú chatboti, ide už o bežnú súčasť produktov SAP.

Je teda umelá inteligencia tou oblasťou, na ktorej využitie sa teraz SAP sústredí?

Je to jedna z oblastí, do ktorej vývoja sa investuje najviac prostriedkov a kapacít. Má široké uplatnenie, hlavne v transakčnom biznise, ktorý je typický pre veľké množstvo našich zákazníkov. Veď ak dokážeme automatizovať niektoré operácie, ako je napríklad spracovanie faktúr, umožníme, aby sa ľudia venovali činnostiam, ktoré majú vyššiu pridanú hodnotu. Tie rutinné môžu pokojne vykonávať stroje, sú na to už dosť presné a dokážu sa učiť.

Ďalším typickými príkladmi sú riadenie skladov, vybavovanie zásielok, ale aj oblasti ako HR či manažment vzťahov so zákazníkmi. Tu razíme jednoznačný princíp – je dôležité poznať svojho zákazníka, vedieť nielen analyzovať jeho minulé, ale dokázať predvídať aj budúce potreby a preferencie. Len tak ho firma dokáže správne osloviť, dať mu na mieru ušitú ponuku a adresne sa o neho postarať aj po realizácii samotnej transakcie.

Takže vaša pridaná hodnota je orientovaná najmä na analýzu dát?

Áno práca s dátami - ich zber, riadenie, analýzy, spracovanie, to sú oblasti, ktoré môžeme označiť za náš core biznis. Samozrejme v snahe o inovácie a ďalší technologický pokrok pracujeme aj s mnohými partnermi, napríklad pre IoT máme veľkú alianciu s Microsoftom. No a potom sú to hardvéroví dodávatelia, s ktorými riešime koncové zariadenia.

Hovoríme len o veľkých celosvetových hráčoch, alebo využívate aj lokálne partnerstvá?

Spolupracujeme aj so slovenskými partnermi, ale to hovorím hlavne o softvérovej oblasti. V oblasti hardvéru využívame skôr globálne dohody a kontrakty, no, samozrejme, nebránime sa ani lokálnym partnerom, diskutovali sme aj s nimi.

Kľúčovým prvkom pri práci s dátami a teda aj v prípade smart riešení, je bezpečnosť. Ako riešite túto oblasť?

Vnímame ju ako kľúčovú. Keďže postupne čoraz viac našich zákazníkov upúšťa od tzv. on-premise implementácií a prechádza na cloud, snažíme sa mať túto oblasť pod dokonalou kontrolou. SAP má vlastné obrie dátové centrá, ktoré doslova pripomínajú pevnosti, majú napríklad aj vlastné nezávislé zdroje vody potrebnej pre chladenie. Spĺňajú najvyššie bezpečnostné certifikáty a sú vybudované v spolupráci so špičkovými dodávateľmi, ktorí majú zabezpečovanie kyberochrany vo svojej hlavnej náplni práce. Takže dáta, ktoré sú u nás, sú maximálne chránené.

Samozrejme, ochrana koncových dát a ich toku je už na zákazníkovi, pretože to je vec, ktorú my nevieme garantovať. No na druhej strane tu už prichádzajú aj prvky umelej inteligencie, ktorá vyhodnocuje jednotlivé problémy, ak údaje začnú prúdiť netradičným spôsobom alebo podozrivo.

Keby sme sa pozreli do blízkej budúcnosti, aké nové produkty či služby by mali priniesť inteligentné IT nástroje, či už pre mestá alebo firmy?

Typickou oblasťou, kde bude nasadenie inteligentných nástrojov nevyhnutné, je spomínaná doprava. Aj preto, akým smerom sa vyvíja, či už hovoríme o rozvoji elektromobility, ale hlavne autonómnych dopravných prostriedkov. Samozrejmosťou bude aj ďalší rozvoj e-governmentu v smere automatizácie a nasadzovania autonómne fungujúcich služieb. Z pohľadu miest bude dôležitá aj schopnosť manažovať a analyzovať dáta, ktoré im prichádzajú od občanov, sledovať ich preferencie či vyhodnocovať reakcie na sociálnych sieťach a iných zdrojoch dát. To všetko už dnes moderné systémy zvládajú úplne automatizovane.

No a čo sa týka firiem – tam zapojenie týchto technológií bude otázkou ďalšieho prežitia na trhu. Kto zaváha, môže doslova o pár rokov zistiť, že ho z jeho pozícií vytlačila mladá dravá konkurencia, ktorá oveľa rýchlejšie dokáže reagovať na stále dynamickejšie zmeny nálad a potrieb koncových zákazníkov.