Ruské „inšpekčné“ satelity v tichosti prenasledujú amerických špiónov

Stovky kilometrov nad zemským povrchom, v tichom a chladnom vákuu, sa odohráva nebezpečná hra na mačku a myš. Nejde o filmový scenár, ale o novú realitu geopolitického súperenia medzi svetovými veľmocami. Tento fenomén, známy ako „vesmírne prenasledovanie“ (space stalking), sa stal tichou, no mimoriadne znepokojujúcou frontovou líniou.

Na jednej strane stoja ruské vojenské satelity, často z programu Kosmos, oficiálne označované ako „inšpekčné“ zariadenia. Na druhej strane sú najcennejšie a najtajnejšie aktíva Spojených štátov vo vesmíre: miliardové špionážne satelity série USA, vrátane legendárnych optických prieskumných satelitov KH-11, známych aj ako „Crystal“. Tieto tiché stretnutia na obežnej dráhe nie sú náhodné; sú súčasťou premyslenej stratégie, ktorá posúva hranice toho, čo sa vo vesmíre považuje za prijateľné správanie, a vyvoláva obavy z možnej eskalácie konfliktu v doméne, od ktorej závisí moderný svet.  

Tieto incidenty nie sú izolovanými udalosťami, ale súčasťou systematickej a dlhodobej kampane, ktorá sa zdá byť formou strategického posolstva. Ruské kroky sú príliš konzistentné a viditeľné na to, aby boli náhodné. Sú navrhnuté tak, aby ich Spojené štáty a ich spojenci videli. Tým, že Moskva operuje v právne šedej zóne a zachováva si vierohodnú popierateľnosť pod zámienkou „inšpekčných misií“ , demonštruje silnú protisatelitnú (ASAT) schopnosť bez toho, aby poskytla jasný dôvod na vojenskú odvetu.

Zdroj Foto: TU Delft

Ide o ukážkový príklad vedenia vojny v šedej zóne. Chronológia týchto udalostí odhaľuje jasný a znepokojujúci vzorec eskalácie. Všetko sa začalo v rokoch 2017 a 2020, keď Rusko otestovalo svoju technológiu „hniezdiacej bábiky“ (Matriošky). Satelit Kosmos 2542 „porodil“ menší, manévrovateľný sub-satelit Kosmos 2543. Tento sub-satelit sa následne priblížil k americkému špionážnemu satelitu USA 245 a pri neskoršom teste dokonca vystrelil projektil, čo americká armáda jednoznačne označila za demonštráciu zbraňového systému.

V rokoch 2022 až 2025 sme boli svedkami dlhodobého prenasledovania. Satelit Kosmos 2558 bol v auguste 2022 vypustený na takmer identickú obežnú dráhu ako americký satelit USA 326. Takmer dva roky ho ticho sledoval, až v júni 2025 vypustil vlastný sub-satelit, čím demonštroval schopnosť dlhodobo spiacej hrozby. Tento vzorec pokračoval aj v roku 2025, keď bol satelit Kosmos 2588 takmer okamžite po štarte umiestnený na sledovaciu dráhu ďalšieho amerického špionážneho satelitu, USA 338, čím sa potvrdila systematickosť týchto akcií.

Oficiálne reakcie na tieto udalosti odhaľujú hlbokú priepasť medzi americkým a ruským vnímaním situácie. Z pohľadu Washingtonu ide o jasný dôkaz, že Rusko vyvíja zbrane, ktoré majú ohroziť americké a spojenecké vesmírne kapacity. Na druhej strane, Rusko tieto obvinenia odmieta a trvá na tom, že ide o mierové „inšpekčné“ satelity, ktoré vykonávajú „experimenty“ na posúdenie technického stavu vlastných zariadení. Táto zásterka však skrýva novú vojenskú doktrínu.

Koncept „hniezdiacej bábiky“ nie je len metaforou; je to stratégia latentnej hrozby. Satelit, ktorý dokáže vypustiť ďalší, potenciálne ozbrojený objekt aj niekoľko rokov po svojom štarte , mení strategickú kalkuláciu. Znamená to, že každý ruský „inšpektor“ musí byť považovaný za „spiacu ko-orbitálnu protisatelitnú zbraň“ – vopred umiestnenú hrozbu, ktorá vytvára trvalé a nepredvídateľné nebezpečenstvo pre najdôležitejšie vesmírne aktíva. Tieto orbitálne provokácie sú priamym katalyzátorom evolúcie americkej vojenskej stratégie vo vesmíre.

Vytvorenie novej zložky ozbrojených síl, akou sú Vesmírne sily USA, je obrovský politický a byrokratický krok. Opakované a pozorovateľné hrozby zo strany Ruska (a Číny) poskytujú hlavné opodstatnenie pre ich existenciu a rozpočet. Vzniká tak spätná väzba, kde ruské akcie priamo živia vojenskú expanziu navrhnutú na ich potlačenie. Stávky v tejto hre sú extrémne vysoké.

Moderná spoločnosť je od vesmíru absolútne závislá: od systému GPS pre navigáciu a bankové transakcie, cez satelity pre globálnu komunikáciu a predpoveď počasia, až po špionážne satelity zaisťujúce národnú bezpečnosť. Útok na tieto systémy by mal na Zemi katastrofálne následky. Situáciu ďalej komplikuje právne vákuum.

Hoci sú tieto provokatívne akcie nebezpečné, neporušujú existujúce medzinárodné vesmírne právo, ktoré je zastarané a nepripravené na novú éru konfliktu. Absencia jasných pravidiel angažovanosti robí z eskalácie neustále riziko. „Tieňová vojna“ už nie je len v tieni; je to jasná a prítomná realita, ktorej dianie na obežnej dráhe má hlboké dôsledky pre bezpečnosť, technológiu a každodenný život na Zemi. Hra na mačku a myš pokračuje a celý svet sa prizerá, či si to uvedomuje, alebo nie.

Zdroj: the-sun.com.

^{Zdroj Foto: TU Delft}