Rusko by mohlo vyhrať vojnu proti Amerike aj bez jediného výstrelu
V USA existujú obavy, že Rusko by mohlo vyhrať vojnu proti Spojeným štátom bez toho, aby podniklo fyzické útoky. Nicole Perlrothová vo svojej knihe o kybernetickej vojne uviedla, že v rokoch 2012 až 2014 ruskí hackeri infiltrovali viac ako tisíc spoločností vo viac ako osemdesiatich štyroch krajinách, pričom sa sústredili najmä na americké organizácie. Na rozdiel od tradičnej priemyselnej špionáže sa títo hackeri zameriavali na prístup k riadiacim systémom kritickej infraštruktúry, čo predstavovalo vážne riziko pre americké verejné služby a národnú bezpečnosť.
Expert na kybernetickú bezpečnosť John Hultquist uviedol, že táto aktivita naznačuje, že Rusko sa pripravuje na útok. Zatiaľ čo sa krajiny koncentrovali na to, aby sa vyhli jadrovému konfliktu, kybernetická vojna sa teraz javí ako pravdepodobnejší scenár budúcich vojen. Kybernetická vojna sa od jadrových zbraní líši tým, že sa zameriava skôr na infraštruktúru ako na ľudí a jej cieľom je narušiť spoločnosť a destabilizovať vlády. Mnohé dôležité služby dnes fungujú na digitálnych sieťach, čo ich robí zraniteľnými.
Namiesto jadrového konfliktu by sa budúce vojny mohli začať rozsiahlymi výpadkami elektrickej energie, útokmi na priehrady, roztavením jadrových zariadení a rušením komunikácie, čo by mohlo spôsobiť chaos podobný historickým bombovým útokom, ale bez tradičného vojenského nasadenia. Bez elektriny, telekomunikácií a vody by v amerických mestách rýchlo zavládol chaos a stali by sa neobývateľnými – možno už do týždňa. Keby boli ohrozené veľké banky, zmizli by záznamy o vkladateľoch, čo by mohlo narušiť Ameriku na viacerých úrovniach – od vlády až po osobnú infraštruktúru. Kybernetická vojna má lepší pomer rizika a odmeny ako jadrová vojna, čo z nej robí novú vojenskú hranicu.
Minister obrany Hegseth nariadil zastaviť federálne operácie na odhalenie a zastavenie prieniku ruských hackerov do americkej kybernetickej bezpečnosti. Trump a Hegseth tak oslabili obranu proti potenciálnym ruským kybernetickým útokom. Keby sa Rusku podarilo preniknúť do digitálneho prostredia, mohlo by potenciálne obrátiť proti Amerike jej vlastný jadrový arzenál.
Po nástupe do funkcie v roku 2009 prezident Obama odhalil, že jeho kampaň aj kampaň Johna McCaina boli hacknuté Ruskom. V reakcii na to Obama zriadil nové oddelenia na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti vo všetkých federálnych agentúrach, aby sa predišlo podobným prekvapeniam, aké sa odohralo 11. septembra. Koordinátor kybernetickej bezpečnosti J. Michael Daniel so silným tímom koordinoval úsilie proti možným kybernetickým hrozbám.
Na Štedrý deň v roku 2015 podniklo Rusko kybernetický útok na Ukrajinu, ktorý bol vojnovým aktom reagujúcim na politické zmeny na Ukrajine. Útok vyradil z prevádzky množstvo rozvodní, v dôsledku čoho zostalo viac ako 230 000 ľudí bez elektrickej energie. Išlo o jeden z prvých veľkých kybernetických útokov medzi štátmi. Na rozdiel od predchádzajúcich kybernetických útokov zameraných na peniaze tento útok nebol motivovaný ziskom, ale slúžil ako varovanie, čo by Rusko mohlo urobiť, keby sa oslabila obrana.
Už predtým, v roku 2007, Rusko podobne zaútočilo na internetovú infraštruktúru Estónska pre politický spor. V roku 2016 boli ukradnuté vysoko citlivé nástroje kybernetickej vojny USA a použité pri ruskom útoku proti Ukrajine známom ako NotPetya. Tento útok vážne zasiahol ukrajinskú infraštruktúru, pričom zničil približne 10 % počítačov a spôsobil narušenia v rôznych odvetviach. Pokladničné systémy v obchodoch zlyhali, čerpacie stanice prestali spracovávať platby, čo viedlo k nefunkčnosti čerpadiel. Výpadky postihli aj banky, v dôsledku čoho ľudia nemali prístup k svojim peniazom a natrvalo sa stratili niektoré bankové informácie. Ruská kybernetická zbraň dokonca vyradila z činnosti monitorovacie systémy v Černobyle.
Trumpovej administratíve vtedy trvalo niekoľko mesiacov, kým rozhodne zareagovala. Začiatkom roka 2018 po rozhovoroch s Putinom Trump rozpustil Úrad koordinátora kybernetickej bezpečnosti Bieleho domu a ukončil pôsobenie jeho vtedajšieho riaditeľa Roba Joycea. Senátor Mark Warner toto opatrenie kritizoval a uviedol, že zníženie počtu vedúcich pracovníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti nezvýši národnú bezpečnosť pred kybernetickými hrozbami.
Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť odôvodnil tento krok odkazom na myšlienku zníženia byrokracie s cieľom zlepšiť rozhodovanie. Počas dvoch rokov bez koordinátora kybernetickej bezpečnosti Bidenova administratíva zistila, že ruskí hackeri prenikli do ministerstiev financií a obchodu, pričom nie je isté, ako hlboko sa dostali do iných agentúr vrátane vojenských a spravodajských. Hackeri boli v amerických vládnych počítačoch takmer rok počas Trumpovho funkčného obdobia, pričom hackerský útok neobjavila Trumpova administratíva, ale externá spoločnosť FireEye.
V nadväznosti na to Trump odvolal Christophera Krebsa, šéfa agentúry pre kybernetickú bezpečnosť. Zatiaľ čo úradníci pripisovali útok Rusku, Trump im protirečil, naznačujúc, že zaň môže byť zodpovedná Čína, a bagatelizoval vplyv útoku. Tvrdil, že situácia je „dobre kontrolovaná“. Nastupujúca Bidenova administratíva sa snažila napraviť opatrenia kybernetickej bezpečnosti, keďže Trump zanechal značné škody, ktoré umožnili dlhodobú prítomnosť Ruska v systémoch USA. No namiesto riešenia tohto problému Trump a ďalší teraz odstavili kľúčové operácie zamerané na boj proti ruským kybernetickým prienikom.
V dôsledku Trumpovho úsilia sa tretia svetová vojna pravdepodobne nezačne jadrovou výmenou. Najskôr môžu prísť desiatky amerických miest o elektrickú energiu, pretože sa pretrhnú veľké priehrady, ktoré zaplavia milióny ľudí a spôsobia mnoho úmrtí. Viaceré jadrové elektrárne budú roztavené a mnohé americké podniky nebudú môcť realizovať platby ani pristupovať k financiám, čo povedie k strate biliónov dolárov z bánk. Po tomto chaose Rusko pohrozí USA jadrovými zbraňami a prinúti Ameriku kapitulovať, čo ukončí demokraciu a povedie prezidenta k vyhláseniu sa za diktátora.
Niektorí si možno myslia, že tento scenár je v Amerike nemožný, ale jeho zjednodušená verzia sa už uskutočnila. Po tom, ako sa USA a Izrael v roku 2010 zamerali na iránsky jadrový program, Irán odpovedal použitím kybernetickej vojny. Pätnásteho augusta 2012 Irán zaútočil na spoločnosť Saudi Aramco a zničil 30 000 počítačov. Pokúsili sa zaútočiť aj na priehradu Arthura R. Bowmana v Oregone, ktorá mohla zaplaviť mesto, ale namiesto toho sa omylom zamerali na menej významnú priehradu v New Yorku.
Irán zaútočil aj na miliardára z Las Vegas Sheldona Adelsona po tom, ako vyzval na bombardovanie Iránu, čo malo za následok úplný výpadok počítačov v jeho kasíne. Ako uviedol reportér denníka Wall Street Journal Danny Yadron, americká infraštruktúra je vo veľkej miere nechránená pred kybernetickými útokmi. V roku 2010 sa Obamova administratíva pokúsila presadiť normy kybernetickej bezpečnosti pre základnú infraštruktúru, ale republikáni v Senáte tento právny predpis spochybnili a nakoniec zablokovali. Namiesto toho prezident Obama vydal nariadenie na zlepšenie výmeny informácií o kybernetických hrozbách, ktoré však americký priemysel zväčša ignoroval.
Účinná kybernetická bezpečnosť pre kritickú infraštruktúru zostáva nepovinná a len málo spoločností primerane investovalo do ochrany pred internetovými útokmi. Existujú obavy, že Rusko potenciálne plánuje podobné akcie v budúcnosti. Ruský kybernetický útok na Ukrajinu a následná invázia, ako sa ukázalo, mohli byť len generálkou...
Zdroj Foto: depositphotos.com.
