Milióny nebezpečných projektilov: vesmírny odpad predstavuje tichú hrozbu pre život na zemi

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Komerčné preteky môžu zvýšiť počet satelitov na obežnej dráhe až na 60 000 do roku 2030.

• Odpad sa pohybuje rýchlosťou až 7 820 metrov za sekundu, čo vytvára extrémnu kinetickú energiu.

• Hrozí riziko Kesslerovho syndrómu, kedy kaskáda kolízií znemožní prístup do vesmíru.

Vesmír, ktorý kedysi symbolizoval nekonečnú prázdnotu, sa rýchlo mení na preplnené smetisko. Milióny kusov vesmírneho odpadu – od starých raketových stupňov až po drobné úlomky farby – obiehajú okolo Zeme obrovskými rýchlosťami, čo predstavuje tichú, ale rastúcu hrozbu pre našu infraštruktúru a bezpečnosť na planéte.

Problém sa dramaticky zrýchlil so vstupom súkromných spoločností, ako sú SpaceX a Amazon, do vesmírnych pretekov, ktoré vypúšťajú obrovské konštelácie satelitov. Niektoré prognózy naznačujú, že do roku 2030 by mohlo byť na obežnej dráhe viac ako 60 000 aktívnych satelitov.

Keď tieto satelity doslúžia, stanú sa z nich potenciálne nebezpečné úlomky, ktoré sa pridajú k už existujúcemu množstvu odpadu. Každý kus vesmírneho odpadu cestuje orbitálnou rýchlosťou, ktorá môže dosiahnuť až 7 820 m/s.

Pri takýchto extrémnych rýchlostiach má aj malá skrutka alebo kúsok farby kinetickú energiu ekvivalentnú sile nárazu granátu, čím sa stáva hrozbou pre akékoľvek operačné plavidlo alebo satelit. Z tohto dôvodu je pre NASA kľúčové neustále sledovať a mapovať všetok známy vesmírny odpad, aby sa predišlo katastrofickým zrážkam.

Hoci väčšina malých a stredne veľkých kusov odpadu po návrate do atmosféry Zeme zhorí, nie všetky veľké časti sa rozpadnú. Dôkazom je dramatický incident z decembra 2024, keď obrovský, dočervena rozžeravený kovový prstenec, identifikovaný ako vesmírny odpad, dopadol do malej dediny v Keni. Takéto incidenty zdôrazňujú, že hrozba pre pozemský život nie je len hypotetická.

Najväčšou dlhodobou hrozbou, o ktorej sa diskutuje, je teoretický scenár známy ako Kesslerov syndróm. Tento „bod zlomu“ nastane, keď sa hustota odpadu na nízkej obežnej dráhe stane taká vysoká, že kolízia jedného úlomku s iným satelitom spustí nezastaviteľnú kaskádu ďalších zrážok.

Vytvorila by sa tak nepriechodná oblasť vesmírneho odpadu, ktorá by mohla na dlhé desaťročia alebo dlhšie znemožniť prístup do vesmíru a využívanie dôležitých satelitných služieb, od komunikácie po navigáciu. Vedci a inžinieri aktívne pracujú na inovatívnych riešeniach, ktoré by túto hrozbu zmiernili.

Jedným z prístupov je aktívne odstraňovanie existujúceho odpadu pomocou špecializovaných technológií, ako sú veľké siete na zachytávanie nefunkčných satelitov. Zvažuje sa aj použitie vysokovýkonných laserov, ktoré by mohli úlomky jemne vychýliť z ich dráhy.

Tým by sa urýchlil ich riadený vstup do atmosféry, kde by bezpečne zhoreli. Kľúč k dlhodobej udržateľnosti spočíva v prevencii a inovatívnom inžinierstve. Príkladom je vypustenie satelitu vyrobeného primárne z dreva.

Tieto satelity sú navrhnuté tak, aby sa po ukončení misie bezpečne a čisto rozpadli pri návrate do atmosféry, čím nezanechajú žiadne toxické alebo nebezpečné kovové zvyšky na obežnej dráhe. Tieto snahy signalizujú nevyhnutný posun k zodpovednejšiemu a udržateľnejšiemu využívaniu orbitálneho priestoru.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Nárast vesmírneho odpadu kvôli komercializácii ohrozuje satelitnú komunikáciu, navigáciu a má potenciál vytvoriť bariéru, ktorá by znemožnila budúce vesmírne aktivity.

^{Zdroj: bbc.com foto: depositphotos.com}