S dronmi radšej opatrne

Popularita a možnosti využitia dronov rastú úžasným tempom. Keď som mal pred časom príležitosť zalietať si s prvou kvadrokoptérou Parrot AR Drone, bol to veľký zážitok. Možnosti ovládania a presnosť polohovania boli úžasné, menšia nevýhoda bola krehkosť konštrukcie a krátka výdrž batérie. Odvtedy vývoj značne pokročil a okrem zábavnej verzie vzniklo množstvo ďalších spôsobov ich využitia. A niektoré sú naozaj prekvapujúce.

Vedci z MIT napríklad vybavili drony svetlami, lasermi na meranie vzdialenosti, spárovali s riadiacim systémom a vypustili ich do fotoateliéru. Keď si fotograf zvolí typ nasvietenia scény, riadiaci systém následne vypočíta správnu polohu svetiel vzhľadom na fotografa a objekt. Systém pracuje v reálnom čase a podľa potreby mení polohu dronov.

Dron AirDog je zase zameraný na oblasť „adrenalínových" selfie maniakov. Športovec si na zápästie alebo helmu pripevní majáčik prepojený s dronom vybaveným kamerou GoPro a ten ho v režime automatického sledovania bude sledovať so zachovaním nastavenej pozície a výšky letu. K dispozícii je viacero režimov, jeden z nich umožňuje udržať dron na jednom mieste, pričom bude používateľa sledovať svojou kamerou alebo krúžiť nad určitou plochou po kružnici so zadaným polomerom.

Britská spoločnosť New Wave Energy plánuje postaviť prvú elektráreň, kde by sa o „zber“ veternej a solárnej energie v nadmorskej výške asi 15 km postarala sieť bezpilotných dronov. Tie sa budú pohybovať malou rýchlosťou a nasledovať pritom pohyb slnka. Každý dron bude mať rozmery 20 × 20 m a bude vybavený štyrmi rotormi. Nazbieraná energia sa postará o pohyb dronov a okrem toho bude každý z nich generovať ďalších 50 kW. Energia by sa potom prenášala bezdrôtovo do pozemných prijímacích staníc. Projekt predpokladá, že elektráreň pozostávajúca z tisícky dronov by mohla produkovať okolo 400 MW energie, čo by pokrylo ročnú spotrebu asi 200 000 domácností.

DARPA zase vyvíja v spolupráci s BAE Systems komplexnú dohľadovú platformu využívajúcu 1,8-gigapixelovú kameru pripevnenú na dron, ktorý z výšky 6 km môže snímať plochu s rozlohou 25 štvorcových kilometrov. Obrovské rozlíšenie sa dosiahlo použitím 368 kusov 5-megapixelových snímačov používaných v smartfónoch. Tie sú zamerané na zem prostredníctvom štyroch stabilizovaných teleskopických objektívov. Kamera s takýmto veľkým rozlíšením generuje aj obrovské množstvo dát. Pri snímkovacej frekvencii 12 fps je to 600 gigabitov za sekundu, teda 6000 TB obrazových dát za deň. Ich spracovanie sa vykonáva na zemi takmer v reálnom čase, čo zvláda iba výkonný superpočítač, ktorý má za úlohu identifikovať objekty na zemi a sledovať ich. Pri obrovskom zábere kamery ide o tisíce pohybujúcich sa objektov, používateľ si môže naraz zobraziť až 65 sledovacích okien.

Takéto informácie môžu využiť bezpečnostné zložky napríklad pri potláčaní demonštrácií. Spoločnosť Desert Wolf vyvinula systém pozostávajúci z robotických oktokoptér a pozemnej riadiacej stanice, ktorý má pomôcť zvládnuť rozvášnené davy. Nosnosť dronu je až 40 kg, pričom zbrane a munícia majú hmotnosť len 15 kg, takže dron má dostatočnú rezervu, čo zvýši jeho výdrž a možnosti manévrovania. Súčasťou munície sú náboje s farbivom, plastové guľôčky a malé kapsuly s kapsaicínovým sprejom.

Rozšírenie výbavy dronov aj o zbraňové systémy bolo len otázkou času. Okrem policajných a armádnych modelov sa objavujú aj verzie privátnych dronov určených na ochranu súkromného majetku. Jedným z nich je CUPID, vybavený 80 000-voltovým taserom, autopilotom a sledovacím zariadením na rozpoznávanie tváre. Pokiaľ hranicu pozemku prekročí neznáma osoba, CUPID cez zabudované reproduktory varuje narušiteľa, aby opustil pozemok. Ak votrelec neuposlúchne, CUPID ho omráči taserom a upozorní políciu, aby si ho prišla odviesť.

Ak si, naopak, neželáte, aby sa nad vaším pozemkom potuloval neznámy dron a špehoval vás, aj na to už existuje riešenie. Projekt Personal Drone Detection System využíva sústavu viacerých antén, ktoré si rozložíte na svojom pozemku. Tie potom detegujú rádiový signál, prostredníctvom ktorého drony komunikujú. Ak je zaznamená prítomnosť dronu, jeho pravdepodobná poloha sa vypočíta trianguláciou a následne odošle pomocou mobilnej aplikácie do smartfónu, takže hneď viete, odkiaľ sa blíži votrelec a ktorým smerom zacieliť brokovnicu.

Ak ste ešte väčší frajer, môžete z obrany prejsť do protiútoku, nabúrať sa do cudzieho dronu a prevziať nad ním kontrolu. Hacker Samy Kamkar zverejnil návod s označením SkyJack, pomocou ktorého možno ovládnuť kvadrokoptéru Parrot AR Drone. Kamkar zistil, že komunikácia cez Wi-Fi medzi dronom a ovládačom v podobe zariadenia s iOS nie je šifrovaná. Na svojej stránke zverejnil kompletný zoznam hardvéru aj softvérovej výbavy potrebnej na ovládnutie iného dronu. Záujemcovia môžu zo svojho dronu urobiť zariadenie na lov iných dronov, ktoré vedia ovládať na diaľku podobne ako zombie počítače. SkyJack však môže bežať nielen na dronoch, ale aj na iných zariadeniach s operačným systémom Linux, ktoré majú v dosahu svojho signálu Wi-Fi bezpilotný dron Parrot. SkyJack bol paradoxne predstavený v rovnakom týždni, keď Amazon prezentoval svoje plány na využitie bezpilotných dronov na doručovanie balíkov zákazníkom. Príležitosti odchytiť dron nesúci cudziu zásielku by hackeri asi ťažko odolali...  

Otázka bezpečnosti, ochrany súkromia a možného zneužitia je kľúčová pri ďalšom rozširovaní dronov, najmä tých, ktoré budú vybavené špehovacími prístrojmi a zbraňovými systémami. Pred profesionálnymi dronmi totiž nebude jednoduché schovať sa. Niektoré môžu vidieť aj na vzdialenosť mnohých kilometrov a používať snímače infračerveného žiarenia, ktoré dokážu zachytiť teplotu ľudského tela aj v noci. Iste existuje možnosť schovať sa pod izotermickú prikrývku, ale v takom prípade sa už dostávame do sveta úplne nových bezpečnostných hrozieb. A nie som si istý, či sme na ne pripravení.