Samodeštrukčné špionážne roboty sa po splnení misie rozpustia na tekutinu

Skupina výskumníkov v Južnej Kórei vyvinula mäkké roboty, ktoré sa dokážu samy rozpustiť, pričom po sebe zanechávajú iba minimálne stopy v podobe olejových zvyškov. Výskumníci údajne dva roky pracovali na flexibilných materiáloch, z ktorých by sa dal vytvoriť plnofunkčný robot, no zároveň sa dokážu aj rozpadnúť pri interakcii so špecifickými látkami. Mäkké roboty sú zvyčajne prispôsobivé a všestranné, schopné napodobniť prirodzené pohyby a správanie. Schopnosť samodeštrukcie by mohla týmto robotom umožniť, aby sa po splnení úlohy rozpustili do tekutého stavu a úplne zmizli.

Táto nová technológia sa tak môže využívať vo vojenských operáciách na zhromažďovanie spravodajských informácií. Mäkké roboty by sa dali používať na sledovanie, prieskum a dopravné misie, pričom môžu chrániť citlivé údaje, ktoré sú v nich integrované. Umožnenie ich samodeštrukcie znižuje pravdepodobnosť, že sa kritické údaje dostanú do rúk protivníkov alebo neoprávnených osôb. Okrem toho by sa takéto roboty mohli používať na úlohy, ako sú napríklad pátracie misie v nebezpečných alebo nedostupných oblastiach, kde by ich vyhľadávanie mohlo byť náročné alebo nákladné.

Predchádzajúce mäkké roboty boli vyrobené z termosetového silikónového elastoméru. Odolnosť tohto materiálu proti teplu, kyselinám a chemikáliám spôsobovala, že boli na samodeštrukciu nevhodné. Na druhej strane termoplastické elastoméry by sa dali roztaviť, ale mohli by sa zrekonštruovať ako polyuretán. Na prekonanie týchto problémov kórejskí výskumníci pracovali na silikónovej živici, ktorá pri vystavení UV žiareniu uvoľňuje fluoridové ióny. Robot sa začne rozpadávať pod vplyvom UV LED diódy, ktoré iniciujú proces zahrievania. V priebehu necelých dvoch hodín sa robot rozloží a zanechá po sebe iba olejovitý tekutý zvyšok.

Koncept samodeštrukčných mechanizmov priniesol zaujímavý vývoj v rôznych oblastiach. Výskumníci z Houstonskej univerzity navrhli obvody, ktoré sa samy zničia po vystavení molekulám vody, pričom našli uplatnenie nielen vo vojenstve, ale aj v medicíne. Okrem toho spolupráca medzi Cornellovou univerzitou a spoločnosťou Honeywell Aerospace viedla k vytvoreniu chemických balíkov zabudovaných do procesorov, ktoré po prijatí vzdialeného „signálu na zničenie“ rozpustia všetky čipy. Zistenia kórejského výskumného tímu boli uverejnené v časopise Science Advances.

Zdroj: techtimes.com.