Schopnosť ľudí odhaliť klamlivý obsah generovaný AI je veľmi nízka

Podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu INŠTITÚTU PRE VEREJNÉ OTÁZKY (IVO) s podporou NADÁCIE ESET, takmer tretina slovenskej populácie (31%) má osobnú negatívnu skúsenosť s obsahom vytvoreným umelou inteligenciou –  teda so situáciou, kedy takémuto obsahu najprv uverili a následne zistili, že bol vytvorený pomocou AI. Naopak, skúsenosť s klamlivým obsahom nemá 35% opýtaných. Z hľadiska vplyvu AI na názory a správanie ľudí je však problém najmä slabá orientácia v problematike, resp. schopnosť ľudí takúto manipuláciu identifikovať. Až 33% opýtaných totiž nevedelo určiť či bolo alebo nebolo jej „obeťou“.

Ako ďalej vyplýva z výsledkov celoslovenského reprezentatívneho prieskumu na vzore 1 020 respondentov starších ako 18 rokov, klamlivý obsah generovaný AI nevedia určiť najmä seniori (44%), respondenti so stredoškolským vzdelaním bez maturity (42%), dôchodcovia (47%) alebo nezamestnaní (38%). Ako faktor sa ukazuje aj digitálna gramotnosť, kde slabšiu schopnosť rozoznať klamlivý obsah deklarujú častejšie respondenti so základnými digitálnymi zručnosťami (37%).

„Situáciu navyše komplikuje fakt neustáleho zdokonaľovania AI až do takej miery, že vygenerovaný obsah často nedokážu identifikovať ani profesionáli. Rozoznávať pravdu od manipulácie je tak pre bežného človeka čoraz ťažšie. Odhalil to aj jednoduchý test pri ktorom boli respondentom v náhodnom poradí zobrazené štyri fotografie vo vysokom rozlíšení, z ktorých bola jedna vytvorená pomocou umelej inteligencie. Fotografiu generovanú AI vybralo iba 21% respondentov. Zvyšná časť – 64% opýtaných –  nesprávne označila jednu z troch reálnych fotografií ako tú, ktorú podľa nich vytvorila AI a ďalších 15% ju vôbec nevedelo určiť“, hovorí analytik IVO Marián Velšic.

Jedným z riešení, ako negatívny vplyv umelej inteligencie aspoň čiastočne eliminovať, je používanie rôznych nástrojov a spôsobov na overovanie/odhaľovanie manipulatívneho obsahu. Výsledky prieskumu ukázali, že takéto nástroje a spôsoby využíva zatiaľ iba niečo vyše tretina populácie (36%). Najčastejšie ide o overovanie alebo porovnávanie faktov z neoficiálnych zdrojov – cez priateľov, známych, rodinu, kolegov (19%). Naopak, 16% respondentov využíva oficiálne zdroje ako sú napr. vedci, experti, štátne a verejné inštitúcie, úrady, a pod. Na druhej strane, po rôznych technických formách siaha celkovo 22% opýtaných. Napríklad 11% overuje manipulatívny obsah AI cez algoritmy sociálnych sietí, ako sú varovania o dezinformáciách či označovanie príspevkov s nepravdivými informáciami.  Ďalších 6% využíva detektory na odhalenie deepfake videa, originality textu, fotiek a 5% rôzne fact-checkingové služby na overenie pravdivosti informácií.

Aktívny prístup k odhaľovaniu manipulatívneho obsahu je však z hľadiska jednotlivých skupín obyvateľstva pomerne diferencovaný. Zatiaľ čo medzi 18-24-ročnými využíva rôzne nástroje overovania/odhaľovania až 51%, medzi 65 a viacročnými je to iba podpriemerných 27%. Obdobný rozdiel vidno v prípade vzdelania. Kým u vysokoškolsky vzdelaných používa takéto nástroje 42%, medzi ľuďmi so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity iba 32%. Nadpriemerne viac respondentov s aktívnym prístupom nájdeme aj v prípade študentov (54%), manažérov a tvorivých odborných pracovníkov (45%). V regionálnom pohľade sú to zasa obyvatelia najväčších slovenských miest (50%) a Bratislavského kraja (43%).

Metodologické údaje prieskumu

• Dátum zberu údajov: apríl 2025
• Výskumná metóda: reprezentatívny kvantitatívny prieskum
• Veľkosť vzorky: 1 020 respondentov starších ako 18 rokov
• Výberové znaky: pohlavie, vek, vzdelanie, národnosť, veľkosť sídla, kraje SR
• Metodika zberu dát: CAWI (on line panel) a CAPI (osobné dopytovanie)
• Realizácia terénneho zberu údajov: agentúra FOCUS

O Inštitúte pre verejné otázky

Inštitút pre verejné otázky (IVO) je nezávislým centrom pre analýzy otázok verejnej politiky a transformačných procesov spoločnosti. Generuje myšlienky schopné ovplyvniť proces prípravy a implementácie dôležitých spoločenských rozhodnutí. Zverejňovaním svojich výskumných zistení IVO participuje na rozprave o dôležitých otázkach verejného záujmu. Poskytuje kritickú odbornú reflexiu a oponentúru riešení, ponúkaných rozmanitými spoločenskými aktérmi.

O Nadácii ESET

Nadácia ESET dlhodobo prispieva k rozvoju Slovenska podporou vedy, výskumu, technológií, vzdelávania a občianskej spoločnosti. Pomáha komunitám a organizáciám lepšie reagovať na výzvy dnešnej doby a rozvíjať ich potenciál – v súlade s hodnotami otvorenej, vzdelanej a odolnej spoločnosti.

Zameriava sa najmä na popularizáciu a rozvoj vedy a technológií, pričom jej vlajkovou iniciatívou je vlastný projekt ESET Science Award, ktorý zviditeľňuje výnimočnú vedu a osobnosti výskumnej scény na Slovensku. Nadácia zároveň systematicky podporuje vzdelávanie, najmä v oblastiach STEM, digitálnych zručností, informačných technológií a kybernetickej bezpečnosti.

Podporuje tiež iniciatívy, ktoré prispievajú k rozvoju občianskej spoločnosti a kvalitnejšiemu verejnému životu založenému na dôvere, faktoch, transparentnosti a demokratických hodnotách.

Od svojho vzniku v roku 2011 nadácia vytvára dlhodobé partnerstvá s organizáciami, ktorých aktivity majú merateľný spoločenský dopad. Podpora má rôzne formy – od financovania projektov až po expertnú spoluprácu a sieťovanie.