Sila algoritmických bojových systémov sa rovná vlastneniu taktických jadrových zbraní
Zakladateľský tím spoločnosti Palantir, vedený investorom Petrom Thielom a Alexom Karpom, chcel vytvoriť spoločnosť schopnú využívať nové technológie integrácie a analýzy údajov (niektoré z nich boli vyvinuté na boj proti podvodom pri online platbách) na riešenie problémov v oblasti presadzovania práva, národnej bezpečnosti, vojenskej taktiky a vojenstva. Spoločnosť Palantir, založená v roku 2003, vyvinula svoje nástroje na boj proti terorizmu a vykonala rozsiahlu prácu pre vládne agentúry a korporácie, hoci väčšina jej práce je tajná. Na verejnosť vystúpila v roku 2020.
Po 20 rokoch jej pôsobenia sa však vynára otázka, aké schopné sú jej systémy a čo by mohla dosiahnuť v prípade rozsiahleho konfliktu. Platforma MetaConstellation spoločnosti Palantir používa obraz tisícov satelitov na nízkej obežnej dráhe Zeme. Ak chcete vedieť, čo sa deje na určitom mieste a v určitom čase napríklad v Arktíde, kliknete na tlačidlo a MetaConstelation naplánuje správnu kombináciu satelitov na prieskum určenej oblasti. Pozoruhodné je, že softvér dokáže nasadiť algoritmy pri zdroji, takže sa stiahnu len tie snímky, na ktorých algoritmy nájdu cenné informácie, čo šetrí čas.
Ten istý softvér vám pomôže nájsť slepý interval, keď danú oblasť nepokrýva žiadny satelit. Alebo možno dokážete oklamať súpera, aby si myslel, že našiel slepý interval, a to pomocou technológie skrytých (stealth) satelitov alebo hacknutím jeho systémov. Skutočný boj sa čoraz častejšie nebude odohrávať na zemi ani vo vesmíre, ale vo vnútri počítačového kódu. Od chvíle, keď sa algoritmy pustia do zisťovania cieľov, až po ich stíhanie neuplynie viac ako dve alebo tri minúty. Kedysi mohol tento proces trvať šesť hodín.
A treba si uvedomiť, že armády sa dnes riadia vojenskými doktrínami, ktoré boli testované a vyvinuté vo svete, kde sa cyklus koordinácie cieľov (nájdenie, sledovanie, zameranie a stíhanie) meral na hodiny. Ich vybavenie a presuny sú príliš rozsiahle, príliš viditeľné, príliš pomalé, v konečnom dôsledku sú tak príliš zraniteľné. Ak sa konkrétny výsledok nepodarí, automaticky sa opraví a zlepší celý proces od identifikácie cieľa až po párovanie efektorov, čo je termín označujúci výber vhodného zbraňového systému pre daný cieľ a bojisko.
Súčasne sa potom spätná väzba z nasadených modelov môže použiť na zdokonalenie, rekalibráciu alebo vývoj nových modelov, ktoré nahradia predtým nasadené modely. Platforma dokáže integrovať údaje z viacerých a rôznorodých zdrojov (satelity, bezpilotné lietadlá a spravodajské informácie z otvorených zdrojov) a zároveň umožňuje novú úroveň decentralizovaného rozhodovania. Cieľom je korelovať spravodajské signály a satelitné snímky. Žiadna ľudská bytosť by však nebola schopná porovnať tisíce snímok s tisíckami hodín zachytenej komunikácie. Softvér to robí viac-menej okamžite.
Niektoré časti procesu zameriavania sa dajú značne automatizovať. Tak ako algoritmus hlbokého učenia vie po niekoľkých hodinách učenia pod dohľadom rozpoznať obrázok psa, algoritmy Palantir môžu byť mimoriadne schopné identifikovať nepriateľské veliteľské a riadiace centrum. Algoritmy strojového učenia sú obzvlášť vhodné na vedenie vojny, pretože ich veľmi vysoký počet premenných, väčšinou neviditeľných pre ľudské oko, veľmi sťažuje ich oklamanie alebo obchádzanie. Napriek tomu je predstava, že celý cyklus možno automatizovať, dosť extrémna a stále veľmi vzdialená tomu, kde sa dnes nachádza technológia alebo doktrína.
Stratégovia spoločnosti Palantir popreli akýkoľvek záujem o transformáciu ich softvéru z nástroja na autonómneho agenta. Pokiaľ ide o stíhanie cieľa, platforma Palantir zváži celú škálu zbraní so správnymi kapacitami a dosahom. Navrhne najlepšiu dostupnú možnosť, pričom tento návrh musí potvrdiť používateľ. Posledný krok je, samozrejme, vyhodnotenie bojových škôd alebo odhad dôsledkov. Tieto výsledky sa vrátia späť do algoritmu. Práve tu dochádza k samoučeniu.
Čo by mohol dosiahnuť softvér Palantir na mieste, ako je Bachmut, kde dominuje pouličná vojna? Otázka môže svojím spôsobom míňať podstatu. Keby Ukrajina bola schopná nasadiť plnú silu algoritmickej vojny, Bachmut by možno nebol nevyhnutný. Mohlo by Rusko presunúť svoje veľké zbraňové systémy do Bachmutu, keby Ukrajina mala od začiatku prístup ku všetkým komponentom softvérového systému, ako je Palantir? Aj dnes jej chýbajú niektoré kritické prvky, ako napríklad pohotový prístup k najtajnejším spravodajským informáciám, letectvu alebo raketám dlhého doletu.
Alex Karp, generálny riaditeľ spoločnosti Palantir, tvrdí, že „sila pokročilých algoritmických bojových systémov je v súčasnosti taká veľká, že sa rovná vlastneniu taktických jadrových zbraní proti protivníkovi, ktorý má len konvenčné zbrane“. Palantir by neinvestoval miliardy do vývoja svojho systému, keby neveril v jeho transformačnú silu. Ozývajú sa hlasy, že vojna sa môže čoraz viac odohrávať ako komplexná simulácia v rámci algoritmických systémov.
Tento proces môže mať určité odstrašujúce schopnosti: dvaja oponenti by mohli dospieť k rovnakému záveru o výsledku, čím sa odstráni potreba vyvolať konflikt vo fyzickom svete. Je to utopické? Zrejme áno. Najpravdepodobnejším scenárom sú preteky v algoritmickom zbrojení, ktoré sa odohrávajú nevídanou rýchlosťou. Predseda Zboru náčelníkov štábov USA Mark Milley tvrdí, že rýchlo napredujúca technológia spôsobuje najvýznamnejšiu zásadnú zmenu charakteru vojny, aká bola kedy v histórii zaznamenaná.
Ukrajina môže byť poslednou veľkou vojnou, ktorá sa vedie predovšetkým vo fyzickom svete. Virtuálna vojna nie je vojnou medzi vojakmi, tankami alebo lietadlami, ale stretom medzi algoritmami. Víťazstvo tu znamená schopnosť vytvoriť základné pravidlá určujúce fungovanie sveta. Nižšie algoritmy budú jednoducho fungovať podľa pravidiel a výsledkov stanovených víťazným softvérom.
Zdroj: time.com.
