Skenovanie mozgu pri policajnom výsluchu je už realitou
KĽÚČOVÉ ZISTENIA:
-
Organizácie INTERPOL a United Nations Office on Drugs and Crime varujú pred nasadzovaním neurotechnológií pri policajných výsluchoch.
-
Polícia v Spojených arabských emirátoch a Indii už skenuje mozgovú aktivitu podozrivých.
-
Skenovanie mozgu pri výsluchu ohrozuje právo na súkromie, slobodu myslenia a ochranu pred sebaobviňovaním.
Predstava, že vám polícia po zatknutí v prípade vraždy nasadí na hlavu čítačku mozgových vĺn a výsledok použije na súde, už nie je len hypotézou. Využívanie neurotechnológií v trestnom súdnictve rozoberá správa, ktorú spoločne vydali organizácie INTERPOL a United Nations Office on Drugs and Crime. Na jej závery upozornili autori Allan McCay a David Hamer pôsobiaci na University of Sydney, pričom Allan McCay vedie aj organizáciu Centre for Neurotechnology and Law.
Samotný pojem neurotechnológia zastrešuje technológie schopné čítať a dekódovať informácie z nervového systému tela, od kochleárnych implantátov až po rozhrania prepájajúce mozog s počítačom. Kým implantáty pomáhajú pacientom, neimplantované snímače pri policajných výsluchoch vyvolávajú etické a právne otázky. Policajné zbory v Spojených arabských emirátoch a v Indii už tieto zariadenia pri vypočúvaní používajú, aby zistili, či má podozrivý vedomosť o spáchanom trestnom čine.
Na rozdiel od klasického detektora lži má táto technika odhaliť priamo odtlačok konkrétnej vedomosti v mozgu. Podozrivému nasadia na hlavu EEG súpravu a ukážu mu fotografiu z miesta činu, pričom senzory sledujú nervovú aktivitu spojenú s rozpoznávaním obrazu. Druhou metódou sú neurónové detektory lži zamerané na mozgovú aktivitu pri klamaní, no o ich nasadení políciou zatiaľ záznamy neexistujú.
Podľa správy INTERPOL a United Nations Office on Drugs and Crime však ani jedna z týchto metód nemá vedecky dokázanú účinnosť. Rovnako už vlani v samostatnej správe Allan McCay s kolegami uviedol, že neurónové zariadenia nie sú dostatočne otestované na to, aby sa preukázala ich funkčnosť v súdnictve. Navyše, aj keby v budúcnosti fungovali, ich nasadenie zasahuje do ľudských práv, konkrétne do práva na súkromie, slobody myslenia a práva neobviňovať samého seba.
V Indii už na základe testu Brain Electrical Oscillations Signature odsúdili dvadsaťštyriročnú študentku Aditi Sharma za vraždu jej bývalého snúbenca. Hoci súd Indian Supreme Court v roku 2010 rozhodol, že dôkazy z nedobrovoľného monitorovania mozgu sú pred súdom neprípustné, indická polícia túto techniku pri vyšetrovaní naďalej využíva.
Medzinárodná správa štátom odporúča prijať záväzné právne pravidlá a zakázať vynútené neurónové testy lži, dolovanie spomienok, testovanie vedomostí o vine či ovplyvňovanie správania. Každé policajné nasadenie týchto nástrojov musí najprv spĺňať overiteľné vedecké štandardy, inak technológia namiesto posilnenia právneho štátu práva ľudí oslabí.
PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Právne pravidlá musia predbehnúť policajnú prax, aby sa čítanie mozgovej aktivity nestalo nástrojom na obchádzanie práva odoprieť výpoveď.
Zdroj: theconversation.com foto: ChatGPT