Skúsenosti internetovej populácie s bezpečnostnými hrozbami rastú, mnohí sa napriek tomu správajú rizikovo.

Podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu INŠTITÚTU PRE VEREJNÉ OTÁZKY (IVO) s podporou NADÁCIE ESET sa dodržiavanie bezpečnostných zásad a pravidiel v kybernetickom priestore koncentruje predovšetkým na bežné formy ochrany. Prieskum na vzorke 892 respondentov vo veku od 14 rokov ukázal, že takmer tri štvrtiny respondentov neotvára podozrivé e-maily; používa antivírusový softvér; na prihlasovanie do elektronických služieb a aplikácií nepoužíva jednoduché heslá; nikdy nespúšťa neoverené programy a nedôveryhodné internetové stránky. Ďalšie dve tretiny nezverejňujú svoje osobné informácie a nepoužívajú jedno heslo do všetkých aplikácií a služieb.

Na druhej strane, sofistikovanejšie formy ochrany – teda také, ktoré vyžadujú isté digitálne zručnosti, znalosti a skúsenosti – praktizuje už len menej ako polovica užívateľov. Ide napríklad o pravidelné sťahovanie bezpečnostných záplat a aktualizáciu softvéru (49%), nasta-venie vyššej úrovne zabezpečenia či filtrovania obsahu na internetovom prehliadači (41%) alebo zálohovanie a šifrovanie údajov (40%). Ešte menej respondentov využíva na ochranu viacfaktorovú autentifikáciu (36%), bezpečné nastavenie domáceho routera (35%), firewall (35%), službu VPN (30%) alebo Anti-spyware softvér (30%).

„Významným problémom je ignorovanie bezpečnostných opatrení. V porovnaní s rokom 2020, kedy sme realizovali rovnaký prieskum, nedošlo k zlepšeniu a podiel ľudí ignorujúcich kľúčové opatrenia výrazne neklesol. Stále tak existuje v priemere asi tretina užívateľov, ktorá odporúčané formy a spôsoby ochrany síce pozná, no vôbec ich nepoužíva. Pretrvávajúcim problémom je tiež pomerne silný deficit v eduká-cii. Niektoré formy ochrany užívatelia totiž vôbec nepoznajú. Ide najmä o tie, ktoré sú pre bežných užívateľov sofistikovanejšie – teda náročnejšie na digitálne zručnosti, skúsenosti a teoretické znalosti“, hovorí autor projektu a analytik IVO Marián Velšic.
Ako ďalej ukázal prieskum, niektoré sociálne skupiny a prostredia situáciu výrazne podceňujú. Vysoko rizikovo sa správajú najmä ľudia nad 55 rokov, ľudia so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity, manuálne pracujúci, dôchodcovia či nezamestnaní. Rizi-kovosť správania v kyberpriestore pritom úzko súvisí aj s dosiahnutou úrovňou digitálnej gramotnosti. Čím sú digitálne zručnosti vyššie, tým je správanie užívateľov menej rizikové, a naopak.

„V rámci výskumnej správy môžeme identifikovať dva dôležité ukazovatele, jedným je percentuálne zastúpenie základnej úrovne digitálnej gramotnosti, ktorá je až u 69 % internetovej populácie, čo v spojení s podpriemerným výsledkom v indexe digitálnej bezpečnosti predsta-vuje zvýšenú zraniteľnosť väčšinového obyvateľstva. Výrazne sa nám prepája vzdelávanie a informovanosť ľudí s ich kompetenciou správať sa na internete zodpovedne a využívať technológie bezpečne. Zároveň platí, že čím menej sa orientujeme v digitálnej bezpečnosti, tým si aj menej uvedomujeme a identifikujeme takéto hrozby. Dnes je už výrazne jednoduchšie získať kvalitné informácie z oblasti digitálnej bez-pečnosti a každý, kto má záujem sa vzdelávať, môže využiť napríklad platformu bezpecnenanete.sk, ktorú budujeme už niekoľko rokov a je bezplatná pre každého. Systematické vzdelávanie v digitálnej bezpečnosti sa však musí stať dôležitou súčasťou aktivít na viacerých úrovniach vzdelávania na Slovensku a akútnosť tohto prístupu bude v čase iba narastať“, dopĺňa Peter Ohrajter, riaditeľ pre marketing a korporátnu komunikáciu v ESET Slovensko.

Dôležitosť zodpovedného správania dokumentuje aj zistenie, že za posledné tri roky došlo k celkovému nárastu skúseností užívateľov internetu s rôznymi typmi a formami bezpečnostných hrozieb. Výraznejšie vzrástol najmä podiel respondentov, ktorí majú skúsenosť so spamom, phishingom, šírením poplašných správ, dezinformácií, konšpirácií a propagandy. Stúpol tiež podiel bezpečnostných inci-dentov, s ktorými mala pred tromi rokmi skúsenosť iba okrajová časť internetovej populácie – so stratou/narušením súkromia, s útokmi (hackerov) na internetové služby alebo webové stránky alebo s priamym útokom, resp. prienikom hackerov do zariadení respondentov.

Široké spektrum elektronických služieb a foriem komunikácie dáva okrem nárastu bezpečnostných incidentov tiež priestor hrozbám zalo-žených na sociálnej manipulácii. Hoaxy, šírenie dezinformácií, konšpirácií, politickej propagandy, extrémistických ideológií a naratívov považuje za nebezpečné a škodlivé 80% internetovej populácie. Nekompromisný postoj pritom zastáva 38% respondentov, podľa kto-rých by sa malo pristúpiť k ich riešeniu aj za cenu čiastočného obmedzenia niektorých práv a slobôd. Umiernenejší postoj má 42% opýta-ných s názorom, že k ich riešeniu by sa malo pristupovať citlivo najmä s ohľadom na ľudské práva a slobody. Naopak 20% opýtaných zastáva liberálny postoj. Tvrdí, že je to súčasť prirodzeného vývoja, ktorý prináša sloboda na internete, a netreba s tým nič robiť.
„Pomerne nekonzistentné postoje má však internetová populácia ku konšpiračným webom. Respondenti totiž nemajú problém odsúdiť konšpiračné weby ako niečo spoločensky nebezpečné a zároveň ich považujú za potrebnú alternatívu voči mainstreamovým médiám, spolu s obhajobou ich práva na existenciu z dôvodu ústavných práv. Takýto spôsob uvažovania sa pritom týka až polovice internetovej populá-cie“, dodáva Marián Velšic.

Významný priestor na šírenie hoaxov, dezinformácií a konšpirácií dávajú užívatelia internetu aj svojim mediálnym správaním. Dokumentuje to napríklad zvyk overovať si pravdivosť informácie získanú z internetu. Ten má iba 24% z nich. Naopak až 74% užívateľov si pravdivosť informácií, ktoré sa prostredníctvom internetu dozvedeli, vôbec neoveruje. Medzi najčastejšie dôvody patria pohodlnosť (respondenti na to nemajú čas, alebo sa im jednoducho nechce), pocit zbytočnosti takéhoto kroku, neschopnosť overiť si informácie z dôvodu nedosta-točných zručností/skúseností a dôvera k médiám/ľudom, ktorí ich zverejňujú.

Ďalšie zaujímavé zistenia sa dozviete zo štúdie Kyberbezpečnosť 2023 – optikou internetovej populácie SR, ktorú podporila Nadácia ESET. Štúdia je voľne dostupná na www.ivo.sk.