Skutočným dôvodom masového prepúšťania nie je AI ale korporátna "obezita"

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Spoločnosti ako Amazon a UBS prepustili tisíce ľudí, zatiaľ čo ich zisky rástli.

• Autor identifikuje neefektívne porady a nadbytočný manažment ako hlavné príčiny.

• "Modré goliere" ako inštalatéri sú pred automatizáciou bezpečnejší než manažéri.

V poslednom období sme svedkami masívnych a často šokujúcich vĺn prepúšťania v najväčších svetových korporáciách. Médiá a verejnosť často ukazujú prstom na umelú inteligenciu ako na hlavného vinníka, ktorý berie ľuďom prácu. Gene Marks, skúsený analytik, však prichádza s inou tézou: skutočným dôvodom je podniková "obezita", prezamestnanosť a štrukturálna neefektivita.

Marks poukazuje na zaujímavý finančný paradox, ktorý priamo spochybňuje teóriu o nutnosti šetriť kvôli prežitiu firiem. Mnohé spoločnosti, ktoré v roku 2023 realizovali drastické personálne škrty, zaznamenali v nasledujúcom roku rekordné finančné výsledky. Nešlo teda o záchranu potápajúcej sa lode, ale o pragmatické vyhadzovanie zbytočnej záťaže.

Pozrime sa na konkrétne čísla technologických a obchodných gigantov, ktoré tento trend potvrdzujú. Amazon medzi rokmi 2022 a 2023 prepustil ohromujúcich 27 000 zamestnancov. Napriek tomu jeho tržby v nasledujúcom roku vzrástli z približne 574 miliónov dolárov na 637 miliónov dolárov a zisky sa dokonca zdvojnásobili.

Podobný scenár sa odohral aj v iných odvetviach, napríklad v zábavnom priemysle. Spoločnosť Disney sa rozlúčila so 7 000 ľuďmi v rámci rozsiahlej reštrukturalizácie. Napriek nižšiemu počtu zamestnancov firma následne zaznamenala skokový nárast tržieb aj čistých ziskov.

Farmaceutický a zdravotnícky gigant CVS prepustil 5 000 korporátnych pracovníkov, čo sa javilo ako krízové opatrenie. Realita však ukázala opak, keďže tržby spoločnosti vzrástli z 357 miliónov na 372 miliónov dolárov. Priemyselný konglomerát 3M zrušil 8 500 pozícií a UBS Warburg dokonca 35 000, pričom obe firmy následne hlásili rast.

Autor tvrdí, že tieto firmy sa zbavujú "tuku", ktorý sa v ich štruktúrach nahromadil od pandémie. Opisuje prostredie prebujneného stredného manažmentu, kde zamestnanci poberajú státisícové platy za prácu s veľmi otáznou pridanou hodnotou. Príznaky tejto neefektivity sú podľa neho v korporátnom svete všadeprítomné a ľahko identifikovateľné.

Typickým príkladom sú nekonečné porady, na ktorých sedí viac ako 10 ľudí, pričom reálne prispievajú k diskusii len dvaja. E-mailová komunikácia je zaplavená kópiami pre desiatky osôb, ktoré s danou témou nemajú nič spoločné, len aby boli "v obraze". Marks tento jav nazýva "korporátnou nepostrádateľnosťou", ktorá je v skutočnosti len drahou ilúziou práce.

Ďalším varovným signálom je zneužívanie home-office a dlhé absencie bez dopadu na výsledky. Autor poznamenáva, že ak zamestnanec môže zmiznúť na mesiac s automatickou odpoveďou "mimo kancelárie" a prevádzka firmy to vôbec nepocíti, jeho hodnota pre akcionárov je pravdepodobne nulová. Prázdne kóje v pondelky a piatky sú len vizuálnym dôkazom tohto trendu klesajúcej produktivity.

Technologická zaostalosť vo vnútri týchto firiem je ďalším klincom do rakvy nadbytočných administratívnych pozícií. Mnohé procesy stále závisia od softvéru starého desiatky rokov, papierových podpisov a manuálneho zadávania dát. Práve tu prichádza na scénu umelá inteligencia, nie však ako vrah kreativity, ale ako efektívny likvidátor byrokracie.

Marks varuje, že veľké prepúšťanie sa ešte len začína a súčasné vlny sú len predzvesťou. AI a autonómni boti čoskoro prevezmú akúkoľvek prácu, ktorá je primárne digitálna a rutinná. Spracovanie miezd, platby dodávateľom, objednávky či tvorba marketingových materiálov – to všetko zvládnu algoritmy rýchlejšie, presnejšie a lacnejšie.

Kto je teda v tejto novej ére práce v bezpečí pred automatizáciou? Paradoxne sú to profesie, ktoré vyžadujú fyzickú prítomnosť, manuálnu zručnosť a riešenie problémov v reálnom svete. Inštalatéri, elektrikári, pokrývači či záhradníci sa robotov v dohľadnej dobe báť nemusia.

Rovnako sú chránené povolania založené na hlbokej a komplexnej medziľudskej interakcii. Psychológovia, predajcovia riešiaci zložité vzťahy či letušky majú zručnosti, ktoré AI nedokáže emulovať. Ľudský faktor v týchto oblastiach zostáva nenahraditeľnou prémiou.

Pre tých, ktorí chcú prežiť v korporátnom svete, má Marks jasnú a pragmatickú radu. Musia sa stať "manažérmi automatizácie" a prestať sa technológie báť. Cesta vedie cez prijatie inovácií a schopnosť riešiť problémy, nie cez ignorovanie nástupu AI. Hodnotný zamestnanec budúcnosti je ten, kto povie "áno" výzvam a dokáže efektívne riadiť prácu digitálnych agentov.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Odhaľuje štrukturálnu neefektivitu firiem a predpovedá, že biele goliere sú ohrozenejšie automatizáciou než manuálne profesie.

^{Zdroj: medium.com foto: depositphotos.com}