Slováci a umelá inteligencia v roku 2026
Masová adopcia technológie kráča ruka v ruke s hlbokými obavami z dehumanizácie spoločnosti
Inštitút pre verejné otázky (IVO) zverejnil výsledky reprezentatívneho výskumu „AI 2026 – Postoje obyvateľstva k umelej inteligencii na Slovensku“. Štúdia, ktorú realizovalo IVO v spolupráci so spoločnosťami Slovak Telekom a Accenture, prináša komplexný pohľad na to, ako technológie umelej inteligencie (AI) zásadne redefinujú vzťah medzi človekom, prácou a vzdelávacím systémom na Slovensku. Zber údajov uskutočnila agentúra Focus vo februári 2026 na vzorke 1 003 respondentov.
Z experimentu sa stal univerzálny nástroj: AI využíva takmer 80 % populácie
Jedným z kľúčových zistení výskumu je bezprecedentná dynamika adopcie AI. V roku 2026 využíva nástroje umelej inteligencie už 78 % populácie Slovenska, čo predstavuje takmer štvornásobný nárast v priebehu dvoch rokov. Štvrtina obyvateľstva (26 %) pracuje s AI denne a u študentov dosiahla miera penetrácie hranicu 100 %. AI sa tak transformovala z novinky pre expertov na univerzálny nástroj integrovaný do pracovných aj súkromných aktivít.
Kompetenčný paradox: Ilúzia vedomostí verzus realita
Hoci sa až 66 % Slovákov cíti byť o AI dobre informovaných, výskum odhalil hlboký rozpor medzi subjektívnym pocitom a faktickou kompetenciou. Objektívne testy ukázali kriticky nízku schopnosť identifikovať obsah vytvorený AI – správne ho určilo iba 21 % populácie. Tento stav naznačujúci existenciu „ilúzie vedomostí“ robí verejnosť zraniteľnou voči dezinformáciám a manipulatívnym kampaniam. Navyše sa prehlbuje „AI Divide“ efekt , kde napr. informovanosť mladých dosahuje 85 %, no u seniorov klesá na 51 %.
Pragmatický prínos: Efektivita ako hlavný motor
Slovenská spoločnosť prijíma AI primárne z pragmatických dôvodov. Najsilnejšie vnímaným benefitom je úspora času a zvýšenie produktivity, s čím súhlasí 82 % používateľov. AI je vnímaná predovšetkým ako „stroj na výkon“, ktorý pomáha pri generovaní textov, analýze dát či kreatívnej tvorbe. Až 73 % populácie považuje AI za užitočnú pri riešení komplexných a náročných problémov, a 71% ako zdroj inšpirácie a nápadov.
Psychologické bariéry: Strach o ľudskú podstatu
Napriek masovému využívaniu prevláda v sociálnej oblasti vysoká miera antropocentrického protekcionizmu. Až 77 % populácie sa totiž obáva dehumanizácie vzťahov a predstavy, že ľudia začnú uprednostňovať kontakt s AI pred reálnymi ľuďmi. Tento strach je najsilnejší u seniorov (86 %). Výraznou hrozbou je tiež kognitívna atrofia – až 76 % Slovákov má strach zo „zakrpatenia“ vlastnej kreativity a kritického myslenia v dôsledku delegovania úloh na algoritmy umelej inteligencie. Ďalších 70 % respondentov pociťuje hrozbu cielenej manipulácie ľudskými emóciami.
Trh práce: Rozpor medzi všeobecnou a osobnou hrozbou straty práce
Výskum identifikoval paradox vnímania hrozieb na trhu práce. Zatiaľ čo 72 % populácie vníma AI ako systémovú hrozbu pre ľudskú prácu všeobecne, len 31 % spomedzi ekonomicky aktívnych respondentov sa domnieva, že technológia nahradí konkrétne ich pracovnú pozíciu. Najviac ohrození sa cítia pracovníci v obchode a službách (34 %), zatiaľ čo manažéri a tvorivé elity vnímajú AI skôr ako nástroj na upevnenie svojej pozície.
Fenomén „Shadow AI“ v pracovnom prostredí
Alarmujúcim trendom je nekontrolované využívanie technológií vo firmách a inštitúciách. Spomedzi zamestnancov, ktorí s AI pracujú, až 61 % využíva verejné AI nástroje v „šedej zóne“ – buď v rozpore s oficiálnymi zákazmi zamestnávateľa (32 %), alebo preto, že firma nemá stanovené žiadne pravidlá (29 %). Toto živelné správanie, prítomné najmä u profesijných elít, vytvára obrovské riziká úniku citlivých dát a porušenia kybernetickej bezpečnosti.
Vzdelávanie: Pedagogický konzervativizmus a túžba po raste
V oblasti školstva vládne výrazná opatrnosť. Slovenská verejnosť rázne odmieta AI na prvom stupni základných škôl (73 % odpor), čo pramení z potreby chrániť prirodzený kognitívny vývoj detí. Podpora vzdelávania v oblasti AI narastá až pri strednom školstve (62 % súhlas). Na druhej strane, 60 % dospelých si uvedomuje, že učiť sa pracovať s AI je nevyhnutné pre ich vlastnú konkurencieschopnosť na trhu práce.
„Slovenská spoločnosť sa v roku 2026 nachádza v stave pragmatickej, no ostražitej adaptácie. „Zatiaľ čo v pracovnom prostredí AI prijímame pre jej efektivitu, v sociálnej oblasti pociťujeme silnú potrebu chrániť ľudskú podstatu pred technologickou dominanciou. Kľúčovým faktorom stability zostáva zvyšovanie digitálnej a etickej gramotnosti, ktorá funguje ako najúčinnejší nástroj na transformáciu iracionálneho strachu na racionálnu ostražitosť“, uvádza k výsledkom prieskumu autor štúdie, Marián Velšic.
Ukazuje sa, že kľúčové nebude len to, ako rýchlo AI adoptujeme, ale kto a ako pomôže nastaviť jej zodpovedné využívanie v praxi. Na tieto výzvy reagujú aj technologickí lídri, ktorí sa snažia prepájať dostupnosť inovácií so vzdelávaním a dôrazom na bezpečné používanie.
Slovak Telekom ako prvý operátor na Slovensku vstúpil do segmentu AI pre koncových zákazníkov a prináša svojim zákazníkom zdarma vlastné AI riešenie v spolupráci s Perplexity. „Demokratizácia umelej inteligencie je obrovskou príležitosťou - no bez dôrazu na etiku a vzdelávanie môže prehĺbiť existujúce rozdiely v spoločnosti. Už dnes podľa prieskumu pracuje s AI 100 % študentov. O to dôležitejšie je, ako túto skúsenosť formujeme. Vidíme, že ľudia majú reálne obavy z vplyvu AI na medziľudské vzťahy aj kritické myslenie, najmä u detí. Preto nestačí technológie sprístupňovať, ale musíme ich aj správne uchopiť. Ako telekomunikačný operátor aktívne podporujeme rozvoj sociálno-emocionálnych zručností u detí, digitálnu gramotnosť a bezpečné prostredie, v ktorom AI slúži človeku - nie naopak. Veríme, že práve kombinácia dostupnosti, etiky a vzdelávania je kľúčom k zdravej digitálnej budúcnosti,“ dodala Miroslava Remenárová, riaditeľka pre vonkajšie vzťahy a udržateľnosť, Slovak Telekom.
Zistenia prieskumu ukázali, že Slovensko zažíva veľmi rýchlu adopciu umelej inteligencie - v roku 2026 využíva AI nástroje už 78 % dospelej populácie, pričom 26 % pracuje s AI denne. Tento dynamický rast však nie je zatiaľ sprevádzaný dostatočnou mierou riadenia a bezpečného ukotvenia vo firemnom prostredí. Prieskum odhaľuje, že spomedzi 47 % zamestnancov, ktorí v práci využívajú AI, len 39 % používa výhradne interne zabezpečené podnikové AI nástroje, zatiaľ čo až 61 % využíva verejne dostupné AI riešenia bez jasných pravidiel alebo dokonca v rozpore s internými obmedzeniami. Nejde pritom o zlyhanie zamestnancov, ale o signál, že organizácie často nestíhajú reagovať na tempo technologickej zmeny a vytvoriť bezpečný rámec pre zodpovedné využívanie AI, čo následne zvyšuje riziká v oblasti ochrany dát, duševného vlastníctva a dôvery klientov. Skúsenosti jedného z partnerov prieskumu - firmy Accenture v tomto smere potvrdzuje aj ich tohtoročný globálny výskum Talent Reinventors, podľa ktorého len 18 % organizácií dokáže premeniť AI na reálnu biznisovú hodnotu - najmä vďaka tomu, že systematicky prepájajú technológiu s ľuďmi, majú plne integrovanú AI a talentovú stratégiu a cielene rozvíjajú AI gramotnosť naprieč organizáciou. Firmy, ktoré tento posun nezvládnu, riskujú, že sa AI bude do ich fungovania dostávať živelne a nesúrodo, namiesto toho, aby sa stala riadenou strategickou výhodou. „AI sa do firiem často dostáva rýchlejšie, než sú nastavené všetky pravidlá. Našou ambíciou je pomáhať organizáciám využívať AI bezpečne, zodpovedne a s jasným biznisovým prínosom, pričom človek zostáva v centre rozhodovania“, uviedla Alena Kanabová, líderka pre firemné občianstvo z Accenture na Slovensku“.
O Inštitúte pre verejné otázky (IVO) Inštitút pre verejné otázky je nezávislé centrum pre analýzy verejnej politiky, ktoré generuje myšlienky schopné ovplyvniť proces prípravy a implementácie dôležitých spoločenských rozhodnutí. Zverejňovaním svojich výskumných zistení IVO participuje na rozprave o dôležitých otázkach verejného záujmu. Poskytuje kritickú odbornú reflexiu a oponentúru riešení, ponúkaných rozmanitými spoločenskými aktérmi. So svojimi partnermi, spoločnosťami Slovak Telekom a Accenture, sa dlhodobo venuje projektu Digitálna gramotnosť na Slovensku, ktorý mapuje kľúčové problémy informatizácie na Slovensku.
