Slovenskí manažéri sa AI nebránia, no mnohí neskrývajú aj obavy

Takmer polovica slovenských firiem už využíva podnikový softvér s umelou inteligenciou, zhruba štvrtina manažérov by jej zverila i rozhodovacie právomoci. Stále im však na rýchlejší prienik AI do podnikových riešení chýbajú presnejšie pravidlá a legislatíva, ktoré by jej využitie upravovali, obavy majú i zo zneužitia dát. Vyplýva to z prieskumu SAP medzi vedúcimi pracovníkmi a majiteľmi firiem, ktorý bol zrealizovaný prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos.

Odvážnejší ako Česi

„Podnikatelia a manažéri vo veľkej miere považujú umelú inteligenciu za technológiu, ktorá má v ich firmách svoje pevné miesto,“ hovorí Martin Ferenec, generálny riaditeľ spoločnosti SAP Slovensko. Už dnes na Slovensku využíva podnikové riešenia s AI 47 percent, čiže takmer polovica opýtaných. Je to viac ako v Českej republike, kde kladne odpovedalo len 41 percent respondentov. Slováci sú odvážnejší aj pri plánovaní – súčasťou dlhodobej stratégie je umelá inteligencia u každého desiateho respondenta a experimentuje s ňou až 46 percent opýtaných. V Česku je to v oboch prípadoch o niekoľko percentuálnych bodov menej.

„V súčasnosti ju slovenské firmy nasadzujú hlavne pri predaji, zlepšovaní zákazníckej skúsenosti a plánovaní logistiky. Toto sú zároveň tri oblasti, kde by si najčastejšie vedeli predstaviť rozšírenie jej využívania,“ hovorí Ferenec.

Rast ziskov a úspora času

A čo si od nej sľubujú? Až 72 percent oslovených respondentov si myslí, že AI dokáže firme ušetriť peniaze, vyše 60 percent verí, že im peniaze zarobí či prinesie nových zákazníkov, takmer 70 percent si od nej sľubuje lepšie výstupy. Suverénne najčastejšie však označili odpoveď, že im zavedenie umelej inteligencie ušetrí čas – myslí si to až 83 percent z nich. Viac ako polovica (57 percent) oslovených predpokladá, že AI pomôže znížiť počet zamestnancov. Až 57 percent respondentov však nesúhlasilo s výrokom, že sa na umelú inteligenciu dá spoľahnúť.

Obavy o dáta

Riziko zneužitia a úniku citlivých dát si manažéri a podnikatelia na Slovensku i v Česku najčastejšie spájajú s nasadením riešení na báze AI. Obáva sa ich približne polovica opýtaných. S tým úzko súvisí aj strach, že firemné údaje, ktoré sa dostanú do „rúk“ AI, zneužije buď konkurencia alebo samotní jej tvorcovia. Štyria z desiatich opýtaných na Slovensku sa strachujú, že by výpadok alebo technické zlyhanie na strane umelej inteligencie mohli ochromiť chod firmy.

Možno aj preto za najväčšiu prekážku pre zavedenie umelej inteligencie vo firme považujú chýbajúce pravidlá a legislatívu – je prakticky rovnocenná s obavou, že na jej obsluhu nie je dostatok kvalifikovaných ľudí. Obe tieto prekážky uviedlo takmer 40 percent respondentov. Až na štvrtom mieste s 30 percentami sa umiestnili vysoké náklady, predbehli ich ešte nedostatočné či nejednotné zdroje dát. „Práve prepojenie dát, aplikácií a AI naprieč celou firmou je totiž kľúčom k tomu, aby podniky dokázali zo schopností umelej inteligencie vyťažiť maximum,“ hovorí  Martin Ferenec.

Samotní vedúci pracovníci sú dôvodom pre odmietanie AI len výnimočne. „Ak sa proti umelej inteligencii manažéri stavajú na odpor, tak je to kvôli obave, že sa s ňou nenaučia pracovať. Ich českí kolegovia sa pritom najviac boja toho, že ich umelá inteligencia nahradí. Spoločná obava na oboch brehoch rieky Moravy je potom v tom, že ich AI bude sledovať a reportovať ich pracovnú aktivitu,“ dodáva Martin Ferenec. Pri zamestnancoch je to približne rovnaké – Slováci i Česi sa najviac boja, že ich umelá inteligencia pripraví o prácu.

Poradiť áno, rozhodnúť väčšinou nie

„U nás je AI nástrojom, ktorý nemá človeka nahradiť, ale mu slúžiť,“ hovorí Tibor Rajczy, SAP Architekt v spoločnosti Slovenské elektrárne. „Vyvinuli sme firemného AI asistenta – chatbot druhej generácie, ktorý rozumie jadrovým elektrárňam, pracuje s internými dokumentmi a systémami a mesačne ho aktívne využíva približne 1 300 zamestnancov. Zároveň sme pomocou umelej inteligencie optimalizovali spotrebu energie. Do budúcnosti uvažujeme o ďalších AI aplikáciách, najmä pre vývojárov a konzultantov v SAP prostredí, kde vidíme potenciál v automatizácii, analýze dát a podpore rozhodovania.“

Mnohí slovenskí manažéri by na AI presunuli i rozhodovacie právomoci. Na úrovni top manažmentu by to urobilo 9 percent z nich; ďalších 16 percent by prenechalo umelej inteligencii menej dôležité rozhodnutia. No až 62 percent je jednoznačne proti tomu, aby v ich podnikoch mala AI možnosť o niečom rozhodovať. Na druhej strane približne desatina opýtaných svoje pôvodné rozhodnutia veľmi často po rade od umelej inteligencie zmení. Polovica pripustila, že tak robí tiež, no len zriedkavo.

Kde je však reálna šanca nahradiť ľudí, sú procesy na úrovni stredného manažmentu. V týchto pozíciách je čoraz menej ľudí, takže AI by ich prácu mohla zastúpiť.

Martin Jakubek

Zvedavosť aj strach

A aké emócie vlastne nástup AI vyvoláva v našich manažéroch a podnikateľoch? U 83 percent je to zvedavosť, 64 percent pociťuje neistotu, až 57 percent z nej má obavy či strach. „Tento emocionálny koktail je úplne prirodzenou reakciou na technológiu, ktorá sa stáva novým zdrojom poznania, ktorý bol doteraz doménou ľudských expertov. Manažéri čelia kognitívnej dileme: ako dôverovať nástroju, o ktorom nadpolovičná väčšina z nich zároveň tvrdí, že sa naň nedá spoľahnúť,“ hovorí Martin Jakubek, expert v oblasti pracovnej psychológie z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Táto nedôvera podľa neho nie je iracionálna. Pramení z reálnych limitov AI, ako je napríklad generovanie presvedčivo znejúcich, no fakticky nesprávnych informácií, tzv. halucinácií. „Zaujímavé je, že aj napriek tejto skepse si až 60 percent manažérov nechá od umelej inteligencie poradiť a mení svoje pôvodné rozhodnutia. To odhaľuje, ako ľahko môže deklarovaná opatrnosť v praxi ustúpiť autoritatívnemu tónu a zdanlivej istote, ktorú AI ponúka,“ tvrdí Martin Jakubek.

Ako dodáva kľúčom k úspešnej adaptácii nie je slepá dôvera, ani odmietanie, ale budovanie kritického partnerstva s technológiou. Firmy by sa mali zamerať na rozvoj digitálnej a epistemickej gramotnosti – teda schopnosti vedieť, kedy sa na AI spoľahnúť, kedy jej výstupy spochybniť a kedy je nevyhnutné ich overovať z nezávislých zdrojov. „Namiesto obáv z toho, že AI nahradí ľudí, by sme ju mali vnímať ako nástroj, ktorý má človeku slúžiť a významne podporiť ľudskú produktivitu, čoho príkladom je aj firemný asistent v Slovenských elektrárňach. Investícia do psychologickej pripravenosti zamestnancov je rovnako dôležitá ako investícia do samotnej technológie,“ uzatvára Martin Jakubek.

Grafy: SAP
Úvodný obr. popis: Martin Ferenec